Obsah

MUDr. Anton Gašpar - 7.1.1924 - 26.4.2008

 

Dlhoročný obvodný lekár v Raslaviciach

 

MUDr. Anton Gašpar sa narodil 7.1.1924 ako piate  dieťa v sedemčlennej  rodine kováča v Malackách na Záhorí. Dospelého veku sa dožili piati súrodenci- tri sestry a dvaja bratia, prvé a siedme dieťa zomrelo niekoľko mesiacov po narodení. Iste si dnes každý vie predstaviť, že v tom čase nebolo ľahké vychovať päť detí. Obidvaja chlapci boli pritom nadanými  žiakmi a bolo by „hriechom“ nedať ich študovať. A tak Anton po vzore svojho staršieho brata Ernesta   po ukončení  ľudovej školy nastúpil na miestne františkánske gymnázium. Život však vie byť niekedy mimoriadne ťažký a tak tomu bolo aj v rodine Gašparovcov.   Keď mal Anton 14 rokov, zomrel mu otec.  Rodina zostala takmer bez prostriedkov . Obidvaja bratia však  napriek tomu úspešne ukončili svoje štúdiá. Pomohli im štipendiá, ale hlavne ich dve staršie sestry. Jedna z nich pracovala ako  robotníčka v tlačiarni, druhá sa zamestnala ako pisárka na okresnom úrade.  Obe významne podporovali svojich bratov v štúdiách. Anton sa  po maturite predsa len rozhodol ísť v šľapajách svojho brata, napriek tomu, že rodina sa tým“ vzdala poslednej chlapskej ruky“. Zapísal sa na Lekársku fakultu Slovenskej univerzity  v Bratislave. V roku 1949 sa mu jeho sen splnil, bol promovaný na doktora medicíny. Brat Ernest bol v tom čase už primárom na novozaloženom internom oddelení v Bardejove. Svoju lekársku  prax začal pod vedením svojho brata ako prvý sekundárny lekár Štátnej okresnej nemocnice v Bardejove. Základnú vojenskú službu   absolvoval v Nových Zámkoch,  po jej ukončení sa vrátil do Bardejova,  krátko pôsobil aj v Starej Ľubovni. V júli 1953 nastúpil na miesto obvodného lekára v Raslaviciach. Miestu obvodného lekára v Raslavicach bol verný až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989.

Do Raslavíc sa nasťahoval už aj so svojou manželkou Veronikou, pochádzajúcou tiež z Malaciek Oženil sa s ňou v auguste 1952. Vytvorili harmonické manželstvo, manželka sa napriek vysokoškolskému vzdelaniu  venovala domácnosti a trom deťom. Mimoriadnu starostlivosť si vyžadovala hlavne najstaršia Janka. Obaja synovia úspešne ukončili štúdiá na vysokých školách. RNDr. Daniel vyštudoval prírodné vedy a uplatnil sa ako expert v počítačových programoch. MVDr. Gabriel pracuje vo výskumnom mikrobiologickom laboratóriu v Bratislave.

MUDr. Anton Gašpar pracoval ako raslavický  obvodný lekár spolu 36 rokov. V  roku 1955 atestoval z internej medicíny, absolvoval viacero  postgraduálnych školení. Raslavice sa stali jeho rodine novým domovom, aj keď  začiatky neboli jednoduché. Nebolo zvláštnosťou, že chorého doviezli na stredisko na voze ťahanom koňmi, niekedy aj kravami. Obvodný lekár v tom čase musel byť aj pediatrom, či zubným lekárom. Boli tam ale veľmi milí ľudia, ktorí si nového „pana dochtora“ naozaj obľúbili, ako aj on si obľúbil celé Raslavice. Aj ľudia okolo zdravotného ústavu boli ochotní novému doktorovi pomôcť. Najmä na tri osoby si spomínal Dr. Gašpar. Pravou rukou mu bola dlhé roky s ním pracujúca zdravotná sestra pani Terka Balážová, šofér sanitky pán Vinco Jarina a výbornú atmosféru dotvárala pani Udermanová, ktorá mala na starosti poriadok na ústave. Ale aj kolegovia lekári boli vzácni ľudia. Od detskej lekárky Dr. Zrubcovej, zubných lekárov Dr. Holtmana, Dr. Pirickej až po Dr.Prusáka. Ten síce prišiel na miesto zubného lekára až do nového zdravotného strediska, ale Dr. Gašparovi bol veľmi blízky a tento „pracovný“ vzťah prešiel do veľmi úzkeho a pevného priateľského stavu.

Keď sa už spomína nové zdravotné stredisko, bola to v rodine Gašparovcov  jedna z veľkých zmien. Presťahovali sa z bytu, ktorý bol možno až priveľmi prepojený s ordináciou zdravotného strediska. Byt bol od čakárne  pre pacientov oddelený tenkou drevenou stenou, takže všetky zvuky  z čakárne boli veľmi dobre počuteľné v byte- aj plač chorých detí, a niekedy aj kvílenie príbuzných nad náhlymi ťažkosťami ich blízkych. Navyše do kúpeľne a na WC sa dalo prejsť len cez čakáreň, preplnenú čakajúcimi pacientmi. Ale na druhej strane rodina mala k otcovi blízko a deti naozaj spoznali, čo znamená otcovo povolanie. No a nové zdravotné stedisko znamenalo aj samostatný byt, takže rodina si musela zvykať na ticho.

Ďalšia veľká zmena  prišla pri odchode do dôchodku. MUDr. Anton Gašpar sa v roku 1989 vrátil do rodných Malaciek. Ťažko to znášali Raslavičania. Za tie roky si zvykli na tohto milého a dobrého lekára. Lúčenie bolo  ťažké aj pre Gašparovcov.

MUDr. Gašpar ani v dôchodkovom  veku nestratil záujem o medicínu Ako obvodný lekár vypomáhal naďalej v Záhorskej Vsi a v Malackách.Veľmi sa tešil, že aspoň jedna z vnučiek sa dala na medicínu. Ukončila štúdium v Bratislave a dnes pôsobí  na neurologickej klinike v Bratislave. Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel vo veku 84 rokov v blízkosti svojich najmilších 26. apríla 2008. Pochovaný bol na cintoríne v Malackách.

MUDr. Gašpar bol veľmi svedomitým a obetavým lekárom, vzorným otcom, starostlivým manželom,  angažoval sa aj spoločensky. Významne sa zapojil do práce Slovenského červeného kríža, organizoval v obci odbery krvi. Sám išiel príkladom, bol viacnásobným darcom krvi. Získal viacero celoslovenských ocenení za zásluhy o Slovenský červený kríž .Za  príkladnú prácu obvodného lekára získal od prezidenta republiky vyznamenie Zaslúžilý lekár - ako jeden z mála  na východnom Slovensku. Patril medzi zakladajúcich členov Spolku lekárov v Bardejove, najstaršieho odborného lekárskeho združenia v okrese Bardejov a bol aj v zakladujúcom výbore  tejto spoločnosti.

MUDr. Anton Gašpar  sa  svojou skromnou, ale ťažkou a zodpovednou prácou zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti pôsobiace v Raslaviciach.

 

 

Podľa spomienok RNDr. Daniela Gašpara a MVDr Gabriela Gašpara spracoval MUDr.Jozef Chovanec