Obsah

Karol Džupina - 22.12.1919 – 14.2. 1999

 

Dlhoročný správca farnosti v Raslaviciach

Dôstojný pán Karol Džupina sa narodil 22.12.1919 v Remetských Hámroch  na Zemplíne v rodine lesníka. Bol najstarším zo šiestich súrodencov. Brat Ľudovít pôsobil ako učiteľ, Jozef bol úradníkom, sestra Amália Hučková pracovala ako vychovávateľka v materskej škole. Brat Anton bol zástupcom riaditeľa Chemlon Humenné, najmladšia sestra Marta Drobniaková pôsobila ako učiteľka, neskôr ako vedúca kuchyne.

Základné vzdelanie získal v Remetských Hámroch, potom sa rodina presťahovala do Strážskeho. Stredoškolské štúdiá začal na Gymnáziu v Michalovciach. Na jeho ďalšie štúdium i vývoj mal veľký vplyv profesor Štefan Hlaváč. Tento významný kňaz – pedagóg pôsobil viac rokov ako učiteľ náboženstva na miestnom gymnáziu.  Mal mimoriadny vplyv na dorastajúcich chlapcov,  tunajších  študentov. Jeho skromnosť, múdrosť,  vzdelanie, „ľudomilstvo“, ako  to charakterizoval  za svojho života dôstojný otec Karol, zapálili iskru v mnohých študentoch michalovského gymnáziu a vyše päťdesiat z nich sa dalo na kňazskú dráhu.

Profesor Hlaváč sám vyrastal vo veľmi skromných podmienkach, bez otca (narodil sa v Kubrej pri Trenčíne) a všetku svoju lásku venoval mladým ľuďom. Z jeho žiakov vyrástli mnohé významné osobnosti Slovenska.  Možno z nich spomenúť aspoň  kardinálna Jozefa Tomku z Udavského, či Gorazda Zvonického (vlastným menom Andreja Šándora), kňaza- básnika pôsobiaceho v Ríme. O svojom živote do roku 1954 písal prof. Hlaváč  vo svojej knihe Po priamych cestách. Medzi svojimi žiakmi spomína i nášho pána farára. Bol jedným  zo siedmich jeho žiakov,  ktorí prešli študovať do malého seminára v Nitre. V Nitre v tom čase vyrastali noví slovenskí misionári. Byť misionárom bolo aj jednou z túžob mladého Karola. Pripravoval sa na to zodpovedne  štúdiom jazykov /ovládal  latinčinu, nemčinu, angličtinu, francúzštinu, ruštinu, španielčinu, venoval sa však aj gréčtine, hebrejčine, taliančine, maďarčine, poľštine, bulharčine, srbochorvátskemu jazyku/.  Sám zo skromnosti nikdy svoje znalosti nezdôrazňoval, v jeho knižnici však boli viaceré cudzojazyčné teologické spisy. Mnohým z nás dával v detstve základy nemčiny, či angličtiny.

Karol Džupina maturoval v Nitre roku 1938, medzi jeho spolužiakmi boli viacerí kňazi pôsobiaci neskôr v misiách. Po maturite nastúpil do seminára v Bratislave, štúdium teológie ukončil roku 1944. V tomto roku bol vysvätený za kňaza a mal primičnú svätú omšu v Strážskom. Zdravotný  stav mu nedovolil nastúpiť misionársku dráhu a tak jeho prvým pôsobiskom bolo miesto kaplána v Gombošovciach (dnes Hubošovce). V roku  1948 prestupuje do Bardejova (pôsobí tu ako kaplán u Gejzu Žebráckeho, pápežského preláta  a bardejovského farára). Ako kaplán pôsobil aj v Sabinove,  Parchovanoch a Vranove. V roku 195l sa stal správcom fary v Slivníku, v roku 1953 v Bajerove. V roku 1955 prichádza do Raslavíc, ako správca fary tu pôsobil do roku 1996, to znamená  4l rokov.  Jeho účinkovanie v raslavickej farnosti bolo najdlhšie zo všetkých známych  farárov. Až po ňom nasledujú Ján Kollár – pôsobil  v  Raslaviciach 33 rokov (1857-1890) a Jozef Fogarassy – 31 rokov (1906-1937).

Jeho pôsobenie v Raslaviciach zanechalo hlbokú stopu v každom z nás. Radi sme počúvali jeho homílie, obdivovali sme  jeho nevyčerpateľnú zásobu jemných žartov. Aj jeho slabosti boli milé (cigaretka, či záujem o netradičné spôsoby liečby). O sebe rozprával nerád, ani na ťažšie obdobia svojho života sa nesťažoval. Nikdy sa nevracal k tomu, že v päťdesiatych rokoch aj on okúsil žalár pre nespoľahlivých komunistického režimu. Jeho skromnosť a jemnosť si nachádzali cestu ku všetkým bez rozdielu náboženského presvedčenia, či politického názoru.

Dôstojný otec Karol Džupina  zomrel v bardejovskej nemocnici  dňa 14. februára  1999.

Je pochovaný na raslavickom cintoríne po boku svojich rodičov. Tých vo vysokom veku prichýlil k sebe na raslavickú faru. Počas jeho pôsobenia v Raslaviciach bola vybudovaná nová fara , boli opravené filiálne kostoly v Abrahamovciach, Tročanoch , Lopuchove  i kostol sv. Mikuláša v Raslaviciach.  Hlavne sa však zaslúžil o vybudovanie nového kostola  Narodenia Panny Márie v rokoch 1990-1996.

Dôstojný otec Karol Džupina patril ku generácii múdrych a vzdelaných kňazov, ktorí žili skromne, ale významne  ovplyvňovali náš život.

 

 

MUDr. Jozef Chovanec