Obsah

Mons. Henrik Andruščakevič

 

Pedagóg, teológ, vychovávateľ v ústave  Sancta Maria v Prešove

 

Jednou z významných škôl na Slovensku zameraných na výchovu a výuku mladých dievčat bol  Ústav Anglických panien Sancta Maria v Prešove. Založil ho roku 1882 košický  biskup Konštantín Šuster a do svojho zrušenia roku 1948 vychoval stovky dievčat  Patronát nad ním mala od založenia rakúska korunná princezná Stephanie   Na jej počesť bol pôvodný názov ústavu  Stephaneum. Toto pomenovanie sa však nevžilo a tak poschodová  budova v historizujúcom slohu na Konštantínovej ulici (do roku 1919 Štefániinej) sa stala známou pod názvom Sancta Maria. Už v prvom roku činnosti mal ústav okolo 500 žiačok.

Postupne okrem rehoľného domu tu pôsobila šesťročná a štvorročná  dievčenská škola, štvorročná dievčenská meštianska škola, šesťročná vyššia dievčenská škola, v medzivojnovom období a počas Slovenskej republiky pribudla škôlka, dvojročná obchodná škola a slovenské dievčenské gymnázium.

Roku 1932 (50 rokov od jej založenia) bolo v ústave 57 chovaniek penzionátu (z Raslavíc napríklad sestry Antónia a Terézia Onderíkove), do opatrovne  chodilo 157 detí, do ľudovej školy 628 dievčat, do meštianskej 212, do obchodnej 76 žiačok.

V učiteľskom a profesorskom zbore bol po väčšinu existencie ústavu mimoriadnym zjavom Mons. Henrik Andruščakevič, rodák z Raslavíc. V slávnostnom spise k päťdesiatročnému  jubileu ústavu bola vyzdvihnutá jeho podivuhodná obetavosť v práci pre školu. Narodil sa v Slovenských Raslaviciach  20.októbra  1859 a celý život zasvätil školskej  práci. Už ako študent bohoslovia roku 1880 pracuje ako katechéta v Sabinove.  Po prijatí  kňazskej  vysviacky roku 1882 účinkuje  v Sabinove, neskôr v škole v Humennom. Roku 1883  sa znova vracia do sabinovskej  školy a od roku 1884 sa stáva profesorom náboženstva v Ústave Anglických panien v Prešove. Dáva základy náboženstva  malým i veľkým  žiačkam ústavu, tie malé pripravuje aj na prvú svätú spoveď a prvé sväté prijímanie. Prostredníctvom žiačok ústavu však jeho činnosť vplýva aj na ich rodičov, príbuzných, známych. Roku 1896 sa stáva spovedníkom ústavu, od roku 1903 aj spovedníkom rehoľných sestier v nemocnici. S mimoriadnou láskou a obetavosťou  sa však podľa záznamov v jubilejnom spise venoval stovkám malých detí.

Jeho zápas pre školu bol mimoriadny. Bol síce menovaný farárom, ale už po niekoľkých dňoch sa vrátil do školy „ k svojím milým deťom, ktoré za milovaným pánom katechétom veľmi smútili“. Okrem toho každé nedeľné popoludnie venoval Mariánskej kongregácii slúžok v Prešove.

Mimoriadne náročným obdobím pre Henrika Andruščakeviča bolo  obdobie prvej svetovej vojny. Škola bola prechodne uzavretá, školské priestory boli určené pre vojenské ciele, zriadila sa tu ošetrovňa ranených, rehoľné sestry museli ústav opustiť. Dôstojný otec Henrik však zostáva v škole s vojakmi a služobníctvom, ako jediný z učiteľského  zboru.. Už v roku 1915 sa však vyučovanie obnovuje, učiteľky sa vrátili znova do  Prešova.

Ani koniec vojny nebol ľahký. 31. októbra 1918 ušli väzni z prešovskej väznice a rozpútali v meste teror. Bolo mnoho ranených, dokonca aj mŕtvych, obchody vyrabované, okná rozbité. Vzburu muselo potlačiť až vojsko,  25 povstalcov bolo ihneď zastrelených, mnoho uväznených.  Aj zásluhou otca Henrika  ústav zostal počas tejto vzbury  nepoškodený, podobne aj v v roku 1919 počas nepokojov Slovenskej republiky rád.

V roku 1919 sa škola  postupne mení z maďarskej na slovenskú. Väčšina profesorského  a učiteľského kolektívu bola maďarská, preto maďarské  rehoľníčky  odchádzajú roku 1921 do podobného ústavu v Maďarsku. Otec Henrik dostáva  ponuku ísť s nimi,zostáva však v Prešove a pomáha svojimi skúsenosťami a zápalom obnoviť  školu do pôvodného stavu. Spočiatku vypomohli v školskej práci české učiteľky, už roku 1922 však vzniká slovenský  noviciát, roku 1924 bol v Prešove vyhlásený samostatný Slovenský ústav Anglických panien.

Školstvo sa postupne obnovuje, počet žiačok sa zvýšil. Roku 1932 Ústav Sancta Maria Anglických panien v Prešove slávil päťdesiatročné jubileum. 50 rokov  práce v ústave  oslávil otec Henrik o dva roky neskôr. Jeho životné zásluhy  nezostali nepovšimnuté. Roku 1901 bol vyznamenaný  záslužným krížom Croce di Benemerenca, roku 1906 bol menovaný pápežským  radcom, toku 1930  pápežským komorníkom. Bol to prejav úcty spoločnosti  k jeho skromnej mravenčej práci zasvätenej službe Bohu a mladému pokoleniu.

Jedným z dôkazov jeho lásky k deťom je útla knižočka  Pobožnosť ku  svätej spovedi a svätému prijímaniu pre deti. Tieto modlitbičky pre deti preložil z maďarského originálu Bernáta Martona a vydal roku 193l vlastným nákladom v Prešove. Slúžila dlhé roky  k príprave k prvému svätému prijímaniu  pre široký okruh detí na Slovensku.

Mons. Henrik Andruščakevič zomrel 4. februára 1934.

 

 

MUDr. Jozef Chovanec