Obsah

Kostol svätej Trojice

Kostol

Najhodnotnejšou pamiatkou v Raslaviciach je súčasný evanjelický kostol sv. Trojice. Je to jediný známy zachovaný stredoveký objekt v obci. Svojou dispozíciou je kostol výnimočný aj v širšom regióne.

Umiestnenie

Sakrálny objekt je umiestnený na zarovnanej ľavobrežnej terase potoka Hrabovec. V stredoveku a novoveku tvoril centrum dediny Maďarské Raslavice. Pri chráme vznikli neskôr zemepanské sídla.

Väčšina historikov sa na základe architektúry kostola (románsky štýl) zhoduje na tom, že kostol bol postavený okolo polovice 13. storočia.

Zachovaný pôvodný pôdorys značne veľkých rozmerov pritom svedčí o tom, že kostol bol určený pre väčšie množstvo veriacich, keďže bežne sa tak rozmerné chrámy nezvykli stavať.

Súčasný stav

Dodnes sa tak z pôvodnej stredovekej stavby zachoval jej charakteristický pôdorys s polkruhovým ukončením. Dochované sú aj primárne obvodové múry apsidy, svätyne, lode a veže po štvrté podlažie, avšak niektoré časti z múrov boli v neskoršom období perforované sekundárnymi otvormi. Množstvo pôvodných architektonických detailov bolo pritom bohužiaľ zničených len v posledných rokoch.

V interiéri svätyne sa napríklad nachádzalo gotické kamenné pastofórium, ktoré tam bolo ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia. Odstránené bolo najskôr v rámci realizácie južnej prístavby k svätyni. Koncom šesťdesiatych rokov bol popisovaný zamurovaný široký oblúk na zemepanskej empore vo východnom múre druhého nadzemného podlažia veže, ktorý bol zdeštruovaný pri neskorších stavebných zásahoch. Zachovaným architektonickým prvkom tak zostáva len polkruhový víťazný oblúk medzi loďou asvätyňou.

Bez ohľadu na prestavanú pôvodnú stavbu predstavuje súčasný chrám sv. Trojice hodnotný sakrálny objekt s architektonickými prvkami prevažne barokovej slohovej príslušnosti. Od roku 1963 je Národnou kultúrnou

pamiatkou.

Súčasný stav -Exteriér

Kostol predstavuje jednoloďový solitérny objekt s troma prístavbami

a predstavanou vežou na západe. Stavba je orientovaná v smere východ-západ, podľa stredovekej staviteľskej tradície. Ku kvadratickej lodi je z východu napojená rovnako dlhá svätyňa na štvorcovom pôdoryse, ktorá je ukončená polkruhovou apsidou. K západnej polovici presbytéria sú zo severnej a južnej strany pribudované prístavby s obdĺžnikovými pôdorysmi. Celkovo tak vznikol pôdorys v tvare kríža. Na západe ukončuje stavbu k lodi pristavaná mohutná veža so štvorcovým pôdorysom, ktorá má k južnému múru pribudovanú kvadratickú prístavbu exteriérového schodiska na poschodie veže.

Stavba je zakrytá novodobou strechou z pozikovaného plechu, veža je prekrytá medeným plechom. Nad loďou a západnou polovicou presbytéria je strecha sedlová, líšia sa len umiestnením výšky hrebeňa striech.

Východná polovica svätyne (apsida) má strechu podobne sedlovú s polygonálnym

ukončením. Vežu ukončuje ihlanová strecha s námetkami. Strechy prístavieb (exteriérového schodiska, sakristie a južnej prístavby svätyne) sú pultové s nízkym sklonom.

Fasády sú horizontálne členené nízkym soklom s kameninovým obkladom a korunnou rímsou na veži. Vertikálne členenie je riešené v podobe lizén na jednotlivých fasádach veže. Hlavná – vstupná fasáda objektu je západná. Priečelie tvorí západný múr veže, ale aj západné múry schodiskovej prístavby, lode, sakristie a južnej prístavby. Hlavný vstup do objektu je novodobý, pravouhlý, podobne ako vchod do sakristie. Veža má okrem úzkeho štrbinového otvoru ďalšie dve okná. Prvé, na druhom nadzemnom podlaží, bolo do stredovekého muriva vysekané v tvare obdĺžnika s oblúkovým záklenkom s troma

úzkymi klenákmi. Podobné okno, ale bez klenákov sa nachádza aj na piatom podlaží. Dve nové osi fasády vznikli na neskorších prístavbách (pravouhlé okno schodiska a okno prístavby k svätyni so záklenkom v tvare oblúka). Najviac členená je južná fasáda.

Jednotlivé osi fasády predstavujú dve barokové okná s klenákmi v záklenku v priestore lode a s nimi totožné okno svätyne, ďalej okno ukončené oblúkom v najvyššom podlaží veže a štrbinový otvor vo veži. V 20. storočí pribudli nové osi fasády: novodobý pravouhlý vchod na exteriérové schodisko a dve okná ukončené oblúkom v múre južnej prístavby.

Východná fasáda mala pôvodné len tri osi v podobe úzkych štrbinových otvorov vo vysokom trojuholníkovom štíte lode, ktoré slúžili na odvetranie podkrovia. V 20. storočí však pribudli nové otvory – pravouhlý vchod do priestoru podkrovia južnej prístavby svätyne a obdĺžnikové okno sakristie. Severná fasáda je najmenej perforovaná, jediným otvorom je okno s polkruhovým záklenkom na veži.

Interiér

Interiér má rovnako prevažne barokový výraz. Podvežie je kryté mierne stlačenou valenou klenbou, vchod je zo strany interiéru situovaný v hlbokej nike so širokým ostením a segmentovým záklenkom. S loďou je prepojená širokým vchodom s rovným ostením a segmentovým záklenkom. Loď má klenbu valenú v tvare stlačeného oblúka so styčnými lunetovými výsečami a s klenbovými pásmi po stranách. Klenba dosadá na šesťstupňové piliere pri severnom a južnom múre. Piliere sú ukončené mohutnými pravouhlými

hlavicami s bohatou profiláciou. So svätyňou je loď prepojená víťazným oblúkom so záklenkom v tvare presného polkruhu. Západná polovica svätyne je krytá valenou klenbou, východná polovica, apsida je ukončená konchou. Tieto dve časti presbytéria sú od seba oddelené vysokým segmentovým oblúkom. Do južnej prístavby vedie zo svätyne rozmerný pravouhlý vstup. Miestnosť je krytá rovným stropom. Z presbytéria sa do sakristie prechádza otvorom so šikmým ostením, segmentovým záklenkom a profilovanou rímsou v nadpraží. Do strany sakristie je tento vchod pravouhlý. Sakristia má klenbu valenú. Vnútorná plocha stien kostola je zdobená rôznymi štukovými ornamentmi. Na vrchole konchy, klenby svätyne a v strede oboch polí klenby lode sa nachádza štukový terčík kruhového tvaru s rastlinnými motívmi. Steny apsidy sú pokryté pilastrami s profilovanými hlavicami, na ktoré sa napája štvorstupňová rímsa opisujúca obvod apsidy.

Na západnej strane lode je situovaná novodobá kruchtová empora bez podpier a s rovným parapetom. Do priestoru chóru vedie široký vstup so segmentovým záklenkom z druhého podlažia veže. Štvorcová miestnosť je krytá rovným stropom, na tretie podlažie vedie len rebrík cez pravouhlý otvor v strope. V severnom, južnom aj západnom múre tretieho

podlažia sa nachádzajú úzke štrbinové otvory obdĺžnikového tvaru so šikmým ostením a rovným dreveným alebo kamenným prekladom. Otvor v severnom múre je však sekundárne zamurovaný. Na štvrté podlažie vedie drevené schodisko so zábradlím cez pravouhlý otvor v rovnom trámovom strope. V múroch tohto podlažia nie sú žiadne otvory do exteriéru, len rozmerný vstup do podkrovia na východnej strane. Široký otvor má rovné ostenie a polkruhový záklenok. Do priestoru krovu, ktorého dlážka je tvorená rubami klenieb, sa schádza rebríkom. Časti konštrukcií hambálkového krovu pochádzajú pravdepodobne

ešte zo stredoveku. Priestor podkrovia lode oddeľuje od podkrovia svätyne vysoký štít s trojicou obdĺžnikových vetracích otvorov s rovným ostením. V spodnej časti štítu sa nachádza vstup do podkrovia svätyne, ktorý je ukončený oblúkom a má rovné ostenie a kamennými schodmi je v polohe vchodu

vyrovnávaný rozdiel výšky obidvoch podkrovných priestorov. Na piate, najvyššie podlažie veže vedie drevené schodisko cez pravouhlý otvor

v trámovom strope. Priestor tohto podlažia je ako jediný z poschodí veže zaklenutý. Krytý je valenou tehlovou klenbou s lunetovými výsečami, pod

ktorou je umiestnená zvonová stolica s dvojicou zvonov. Jeden z nich je barokový, pochádza z roku 1769 a je hnuteľnou NKP.

Veža je ukončená ihlanovou konštrukciou strechy.

Za najhodnotnejšie prvky objektu bola doposiaľ považovaná baroková výzdoba fasád veže. Lizény tiahnuce sa na úrovní všetkých podlaží sú zakončené hlavicami s bohatou reliéfnou výzdobou s prevažne rastlinnými motívmi a po stranách s volútovými výčnelkami. Ponad hlavice prebieha po všetkých stranách veže bohato profilovaná sedemstupňová kombinovaná korunná rímsa. Rímsa a jej okolie je v priestore zalomenia a jej konkávneho ohybu, opisujúceho oválnu plochu pre ciferníky hodín, ozdobená štukovými florálnymi ornamentmi prevažne vo forme barokových volút.

V roku 2012 však boli v priestore podkrovia nad hlavnou loďou objavené fresky na obvodových múroch, čo by malo byť dôkazom toho, že loď bola krytá pôvodne rovným trámovým stropom.

Kostol sv. Trojice v Raslaviciach má nesmierny význam pre poznanie stredovekých sakrálnych objektov ukončených polkruhovou apsidou, teda s charakteristickým znakom románskeho slohu. Pre výskum strešných konštrukcií je veľmi dôležitý krov lode a presbytéria, ktorý je koncipovaný tak ako stredoveké krovy, avšak pre potvrdenie jeho stredovekého pôvodu je nevyhnutná dendrochronologická analýza. Neskoršia baroková

výzdoba kostola estetický dotvára celkový výraz tejto hodnotnej pamiatky.

Pre turistu je dôležité, že všetky najhodnotnejšie prvky je možné vidieť z blízka. Až do najvrchnejšieho poschodia veže, odkiaľ je pekný výhľad do okolia a dajú sa tam „ohmatať“ historické zvony, je možné bez problémov sa dostať po zrekonštruovaných drevených schodoch. Taktiež je možné dostať sa do podkrovia lode a vidieť novoodhalené fresky. Tento pohľad sa naskytne však len tým odvážnejším

Veriaci evanjelickej cirkvi obce Raslavice patria do cirkevného zboru Lopúchov, kde patria fílie Buclovany a Raslavice. Cirkevný zbor Lopúchov patrí do Východného dištriktu Šarišsko-Zemplinského Seniorátu so sídlom v Prešove.

Po posviacke nového rímsko-katolického chrámu, pôvodný kostol v časti Nižné Raslavice, bol odkúpený evanjelickými spolubratmi Raslavíc a zreštaurovaný.

Dňa 6.9.1998 na 13. nedeľu po Svätej Trojici, sa konala slávnosť obnoveného Kostola Svätej Trojice v Raslaviciach, fílii evanjelického augsburského vyzvania cirkevného zboru Lopúchov. Spomínanej vysviacky sa zúčastnili biskupi, senior, kňazi, cirkevní hodnostári a veriaci evanjelického a rímsko - katolického vierovyznania z Raslavíc a okolia.

Historická pamiatka - kostolík z polovice 12. storočia nachádza sa v časti Nižné Raslavice. Vďaka evanjelickým veriacim nadobudol prekrásnu podobu. Po takmer 300 rokoch znovu slúži evanjelickým spoluobčanov a ich potomkom.