Chotárne názvy a zaužívané názvy Raslavíc
Chotár predstavuje slovníkovou rečou katastrálne územie mimo sídelného jadra, teda extravilán, teda polia, lúky pasienky i lesy. V Nižných a Vyšných Raslaviciach sa nám dochovalo viacero názvov lokalít viažúcich sa buď napr. na prevládajúci porast – Kraky, Sosnina, Brež, alebo na pôvodných majiteľov pozemkov – Tomášová dolina, Bartošová stráň, alebo nesú popisný názov Nad stráňou, Úboč, Priepast a pod. Názvy častí chotára-honov slúžili na lepšiu orientáciu a každý majiteľ kúska zeme presne vedel ako sa príslušná, a nie len tá, časť chotára volá.
Približnú deliacu líniu medzi bývalými katastrálnymi územiami Výšných a Nižných Raslavíc tvorí rieka Sekčov. Vyšné Raslavice, niekdajšie Slovenské, susedili na juhu s obcou Demjata, na západe s obcou Geraltov, severozápadne hraničli s Osikovom, na severe s obcou Vaniškovce a chotárom Janoviec a na východe s Nižnými Raslavicami. Chotár vymedzovali z juhu a juhozápadu Potôčiky Laz a Poddubinský jarok, smerom na sever v pásme lesov zase Fabianka, Vrchný Laz a Kraky, hony Nad Čerchľov (čerchľa šarišsky čelo), Pod dubinoum Nad Fabiankou, Nad stráňou, Pod cestou, Vrchný Laz, Bočianka a Borcovo. V nižšom pásme honov, situované bližšie k intravilánu obce, sa zachovali aj tieto pomenovania: Hlina, Úboč, Španské, Priepast, Konopianka (miesto vyhradené na pestovanie alebo močenie konopí), Sedlište. Nad starým cintorínom sa nachádza Brež (odvodené od brezového hája) a ním hora Nad brežem. Smerom k Osikovu sa nachádza les Sosnina (borovica – sosna) a nad ňou hony Nad sosninou a Nad lascami. Pozdĺž oboch strán cesty k Osikovu je chotárna časť nazývaná Budziny. Poslednou časťou extravilánu bývalých Vyšných Raslavíc je hon Strilkov a rozkladá sa pozdĺž hlavnej cesty smerom k Janovciam – pod Vaniškovskou sosninou.
Nižné Raslavice sa rozprestierali okolo rieky Hrabovec, východne od rieky Sekčov. Ich chotár hraničí na západe s Vyšnými Raslavicami, severozápadne s Vaniškovcami, na severe s Tročanmi a Janovcami a na severýchode s Abrahámovcami. Východne ležia Buclovany a juhovýchodne Lopúchov. Z južnej strany hraničí s chotárom obce Demjata. Hony po pravej strane cesty do Abrahámoviec sa volajú Lipníky, Za žliabkom, Hrabovec, Hanďaše, Fikerove lúky, Galaginačka. Smerom na Lopúchov leží Hedvigerová dolina, hony Široká a Stankid, juhovýchodne od nich sa k potoku zvažujú Petríkové lazy, Veľké kliny, Bočné lazy (Boklazy), Na krivé, Javník, kde pod Strednou horou (šasrišsky Hura) vyviera Suchý potok tečúci ku mlynu. Pri potoku sa nachádza Bartošova stráň, Pod bočnými lazmi, Tomášova dolina a časť chotára Pri stave (Hať). Na druhej strane potoka sa nachádzajú Korytá, Sosnina (Nad nižným mlynom), Predné forgáče, Zadné forgáče a Pod starou cestou. Táto časť chotára má kopcovitý charakter.
Popri názvoch chotárov si domáce obyvateľstvo vytvorilo i užšie pomenovania častí dedín. Tak na príklad hlavná cesta vo Vyšných Raslaviciach nesie názov Vybuchanec, v nižšej časti Na bilim kameňu, medzi Sekčovom a Hrabovcom je časť nazvaná Vyšný a Nižný kotulec, za haťou je časť Pod bocany (bývalé farské role). Medzi starým a novým kostolom v Nižných Raslaviciach je časť nazvaná Pastovník a nad leží Ščepnik. Za horným kaštieľom (kláštor) smerom k poľnohospodárskemu družstvu sa nachádza miesto nazvané Za Krištofufku. Nižné Raslavice sa rozprestierali pod spomenutým kláštorom a preto je stará časť známa pod názvom Vo valale alebo Šľamuvňa.
