Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Rómska komunita

Rómovia v Raslaviciach

Z doposiaľ spracovaných archívnych dokumentov nie je známe, kedy sa Rómovia po prvýkrát usadili v obci Raslavice. Na základe publikovaných výskumov historičky Anny Tkáčovej však môžeme predpokladať, že sa tak stalo pravdepodobne pred rokom 1780.

V tom čase sa totiž začali systematicky vytvárať prehľady o počtoch Rómov v jednotlivých častiach Uhorska. Bolo to spôsobené tzv. tereziánskymi reformami, časť ktorých sa týkala aj Rómov. Po prvotných nariadeniach z rokov 1744-1760, ktoré mali primárne represívny charakter a orientovali sa na otázky pohybu Rómov v Uhorsku, bolo v roku 1761 vydaných niekoľko známych dekrétov zameraných na trvalé usadzovanie Rómov. Tieto neskôr nasledovali ďalšie dekréty a nariadenia, z ktorých najznámejší bol pravdepodobne dekrét Márie Terézie z 20.12.1773. Zámerom týchto reforiem bola snaha o úplné usadenie a kultúrnu asimiláciu Rómov s okolitým majoritným obyvateľstvom. Nariadenia sa preto týkali rôznych obmedzení – napr. zákaz používať rómsky jazyk, rómske oblečenie, Rómovia nemali medzi sebou uzatvárať sobáše, deti mali dávať na výchovu miestnym gazdom a pod. Na druhej strane Rómom mala byť prideľovaná pôda na gazdovanie, pozemky na stavbu riadnych obydlí a pod. V tejto politike pokračoval a jej syn Jozef II. (1780-1790), ktorý sa vo svojom nariadení z rokov 1782-1784 orientoval viac na vzdelanie, náboženstvo a bývanie Rómov.

Súpisy Rómov sa začali vytvárať primárne na základe nariadenia z 10.12.1768, ktoré bolo neskôr niekoľkokrát novelizované a dopĺňané. Na základe týchto súpisov, ktoré sa viedli v rokoch 1774 až 1787 vieme, že Raslavice v tom čase patrili do Šarišskej stolice a v rámci nej do Topľanského okresu. Ten tvorilo v tom čase celkovo 70 obcí, pričom Rómovia žili v 56 obciach. Medzi ne patrili aj Nižné Raslavice, v ktorých súpisy uvádzajú, že v rokoch 1774 a 1775 v tejto obci Rómovia nežili vôbec a v rokoch 1780-1784 tu bývala jedna rómska rodina. Vyšné Raslavice prítomnosť Rómov neuvádzali vôbec. Je potrebné uviesť, že aj v okolitých dedinách takmer všade nejaké rómske rodiny v tom čase už bývali.

Podľa dochovaných súpisov rómska rodina bývajúca v Raslaviciach bola najskôr v rokoch 1780-1782 vedená ako rodina Adama Gábora (Adamus Gaborov) a neskôr v rokoch 1783-1784 ako rodina Adama Žoltáka (Adam Zoltak). Vzhľadom na veľmi podobné ukazovatele je vysoko pravdepodobné, že sa jedná o tú istú rodinu. Išlo o želiarsku rodinu bez usadlosti (pozemku), ktorej hlavným zdrojom obživy bolo kováčstvo. Bývali v samostatnom dome, o ktorom bolo väčšinou uvedené, že stojí v rade s ostatnými domami v obci, ale v dvoch súpisoch sa je uvedené, že stojí mimo radu ostatných domov. Boli podriadení miestnemu richtárovi. Z uvedených súpisov sa ešte dozvedáme, že sa prevažne obliekali odlišne ako ostatní sedliaci (iba dvakrát bolo uvedené, že sa obliekajú rovnako ako ostatní sedliaci), neobchodujú s koňmi, neživia sa žobraním, ani hudbou a jedia mäso z uhynutých zvierat. Do vojenskej a domovskej pokladnice pravdepodobne z dôvodu nemajetnosti (želiarstva) neprispievali. Uvedené informácie okrem iného ukazujú aj na kontext toho, čo bolo pre dobovú administratívnu správu zaujímavé a dôležité na zisťovanie vo vzťahu k sledovanej komunite.

Zo súpisu z roku 1784 sa dozvedáme aj mená a aktivity členov tejto rodiny. Okrem otca Adama (nar. 1730), ktorý bol kováč, rodinu tvorila jeho manželka Mária, syn Ján (Joannes), ktorý slúžil pri vojsku, najstaršia dcéra Helena (Helena) (nar. 1760) bola mentálne postihnutá, dcéra Mária (Maria) (nar. 1767) slúžila u miestneho sedliaka Martina Šimčáka (Martinus Simcsak), syn Michal (Michael) (nar. 1770) slúžil u šľachtica Alexandra Raslavického (Alexander Raszlaviczy), ďalším bol syn Ondrej (Andreas) (nar. 1774) a najmladším bol syn Adam (Adamus) (nar. 1777), ktorý bol chorľavý ale vypomáhal otcovi pri jeho remesle. Podľa týchto údajov deti školu nenavštevovali, ale v roku 1784 je uvedené, že dve deti (syn a dcéra) boli dané na výchovu k adoptívnym rodičom. Bola to jedná z bežných praktík vychádzajúca z tereziánskych reforiem. Išlo pravdepodobne o dcéru Máriu a syna Michala.

Obdobie 19. storočia bolo z pohľadu dejín Rómov málo výrazným. Neudiali sa v ňom žiadne zásadné zmeny, ktoré by ovplyvnili život Rómov. Postupne sa pokračovalo v tereziánskych reformách. Mnohé z nich sa však neuchytili a postupne sa ich realizácia utlmila úplne. V niektorých sa však pokračovalo aj naďalej. Išlo hlavne o rôzne represívne aktivity zamerané na obmedzenie kočovania Rómov a s tým spojené snahy o ich administratívne podchytenie, ale aj snaha postupne zavádzať aj v rámci tejto skupiny povinnú školskú dochádzku.

Prvá svetová vojna zasiahla aj život Rómov v obci. Z doposiaľ spracovaných dokumentov nevieme aktuálne určiť, či sa niekto z miestnych Rómov aktívne zúčastnil bojov. Iba nepriamo vieme, že táto udalosť mala svoje rezíduá aj v miestnej rómskej komunite. Z dochovanej evidencie vojnových poškodencov, vdov a sirôt, ktorú viedol miestny obvodný notársky úrad so sídlom vo Vyšných Raslaviciach a pod správu ktorého spadali obce Vyšné Raslavice, Abrahámovce, Buclovany, Jánovce, Nižné Raslavice, Tročany a Vaniškovce vieme, že medzi poberateľmi štátnej sociálnej pomoci boli aj Rómovia.

V uvedenej evidencii, nachádzame niekoľko mien, ktoré figurujú aj v evidencii Rómov. Medzi nimi bol aj Štefan Marton ako čiastočný invalida, meno ktorého figuruje v neskoršej evidencii Rómov ako rómsky (cigánsky) vajda. Bohužiaľ v evidencii Rómov bol dopísaný iba pod čiarou, na spodnej strane príslušného listu. Absentuje tam akákoľvek ďalšia informácia o jeho rodine, avšak zo spomínanej evidencie vojnových poškodencov, vdov a sirôt vieme, že mal minimálne šesť detí. V tejto evidencii nachádzame ešte sporadicky aj ďalšie mená (prevažne vdov a sirôt), u ktorých môžeme predpokladať, že patrili miestnym Rómov – Cvoreň, Cvoreňová, Balog, Žolták. V tomto kontexte je nevyhnutné uviesť, že miestni Rómovia získavali túto sociálnu výpomoc na základe štandardného výmeru Zemského úradu pre starostlivosť o vojnových poškodencov v Bratislave na základe rovnakých pravidiel ako všetci ostatní obyvatelia. Celkovo bolo v obvode notárskeho úradu v Raslaviciach takýchto poberateľov 87 (s viac ako dvesto posudzovanými osobami), avšak ich počet sa v 30. rokoch znížil na 5 (s 13 posudzovanými osobami).

Uvedený obvodný notársky úrad vytváral aj ďalšie evidenčné zoznamy a knihy. Letmé nahliadnutie do niektorých z nich nám ukáže nielen či sa v niektorých z nich  priezviská patriace miestnym Rómom vyskytujú a v iných nie, ale uvedené evidencie poskytnú mnohé nepriame svedectvá o pravdepodobných vzťahoch medzi Rómami a okolitou majoritou v Raslaviciach.

V evidencii motorových vozidiel sa nenachádza žiadna osoba, meno ktorej by sa na základe iných evidencii dalo pripísať miestnym Rómom. Podobne je to aj v evidencii pôrodných asistentiek (babičiek). V tomto prípade môžeme predpokladať, že v miestnej rómskej komunite niektorá zo žien mala znalosti z oblasti pôrodníctva, avšak bez formálneho vzdelania nemohla táto osoba byť evidovaná ako pôrodná asistentka (babička).

Čiastočný prehľad o aktivitách miestnych Rómov nám poskytuje aj evidencia živnostníkov, ktorú si viedol obvodný notársky úrad. Aj napriek skutočnosti, že táto inštitúcia samotné živnostenské oprávnenia nevydávala (to bolo v kompetencii okresného úradu), viedla si aspoň čiastočný prehľad o počtoch a charaktere živnostníkov na území obvodu. Ide o evidenciu za roky 1936-1950, ktorá obsahuje 106 záznamov, medzi ktorými nájdeme minimálne dva, ktorá sa môžu týkať miestnych Rómov. Prvý je záznam o tom, že Štefan Marton získal 2.9.1921 živnostenské oprávnenie na kupčenie s bravčovým dobytkom a druhým záznamom je, že Štefan Cvoreň získal 6.11.1939 podobné živnostenské oprávnenie na sprostredkovateľský obchod s ošípanými.

Uvedená evidencia však pravdepodobne nebude úplne presná. Dôkazom je iná evidencia, ktorá nám o Rómoch v Raslaviciach v tomto období povie asi najviac. Ide o evidenciu Rómov, ktorej dátum vzniku nie je presne známy. Prvá časť evidencie uvádza aj meno miestneho Róma narodeného v novembri 1939. Táto evidencia sa priebežne dopĺňala, pretože najnovší zápis (resp. dopísanie) sa týka rómskeho dievčatka z júla 1942. Dá sa predpokladať, že vznikla v kontexte zmien politických pomerov po vzniku Slovenského štátu niekedy na začiatku 40. rokov.

Slovenský štát totiž vo svojich nariadeniach okrem iného začal aj systematické prenasledovanie Rómov. Svojimi zákonmi postupne posúval Židov, ale aj Rómov do pozície druhoradých občanov štátu. Hoci prvé zásadné právne úpravy vojnového Slovenského štátu ešte priamu diskrimináciu konkrétnych občanov nedefinovali (máme na mysli ústavu Slovenskej republiky zo dňa 21. júla 1939 - ústavný zákon 185/1939 Sl. z. a následný Zákon o štátnom občianstve z 25. septembra 1939 - zákon 255/1939 Sl. z.) pripravili podmienky, ktorým sa priama diskriminácia mohla reálne vykonávať (nezískanie štátneho občianstva znamenalo napr. nemožnosť vykonávať rôzne povolania vrátane podnikania a vykonávania živností a pod.). Samotné diskriminačné zákony, ktoré umožňovali umiestnenie nepohodlných osôb do táborov nútených prác bez súdneho rozhodnutia sa objavili až v roku 1940. Išlo primárne o tri zákony, resp. právne normy (nariadenia s mocou zákona): branný zákon (č. 20/1940 Sl. z. z 18.1.1940), vládne nariadenie s mocou zákona o pracovnej povinnosti (č. 129/1940 Sl. z. z 29.5.1940) a hlavne vládne nariadenie s mocou zákona o dočasnej úprave pracovnej povinnosti Židov a Cigánov (č. 130/1940 Sl. z.z 29. 5. 1940).

Branný zákon prepustil Rómov a Židov z brannej služby s odôvodnením, že sa nesmeli stať „vojenskými osobami“ a mali byť zaradení do „osobitných skupín“. Druhé nariadenie umožnilo vojenským správam zaradiť do pracovnej služby konkrétne osoby a ministerstvu vnútra zriadiť pracovné útvary pre osoby, ktoré do vojenských útvarov zaradené byť nesmeli. Rómov sa týkalo explicitne posledné nariadenie (týkalo sa aj Židov), ktorí namiesto brannej výchovy museli vykonávať práce v prospech obrany štátu.

Spomínaná evidencia Rómov obsahuje mená a osobné údaje o 110 obyvateľov Raslavíc, ktorých jej zostavovateľ definoval ako Rómov (v dobovej terminológii cigáňov). Na vtedajšie pomery išlo o značne veľkú a početnú rómsku komunitu, ktorá bola situovaná v katastri obce Uhorské Raslavice.

Komunitu tvorili približne 24 rodín (v niektorých prípadoch nie je možné určiť či išlo o samostatnú rodinnú jednotku). Išlo o tieto rodiny (uvádzam meno najstaršieho člena rodiny, v zátvorkách jeho rómsku prezývku a nakoniec rok narodenia hlavy rodiny – v prípade že ide o ženu jedná sa o rodinu na čele ktorej je vdova):

  • Čeržik Alexander (nemá), nar. 1874
  • Bily Jozef (Pučo), nar. 1876
  • Marcinková Zuzana, r. Cvoreňová (Cimermanka), nar. 1883
  • Cvoreň Štefan (Pačo), nar. 1883
  • Šerdziková Anna, r. Bystrá (Hana), nar. 1884
  • Cvoreň Jozef (Serdák), nar. 1885
  • Brendzová Anna, r. Cvoreňová (Karoľ), nar. 1885
  • Žolták Jozef (Buňák), nar. 1886
  • Cvoreňová Maria, r. Gabčová (Gabčová), nar. 1888
  • Marton Štefan (Cig. Vajda), nar. 1890
  • Fejco Jozef (Kuľa), nar. 1891
  • Balog Juraj (Čomov), nar. 1893
  • Lacková Mária, r. Siváková (Blažejová), nar. 1893
  • Fejco Ján (Kuľa), nar. 1894
  • Marton Ladislav (nemá), nar. 1896
  • Bilá Anna, r. Žoltáková (nemá), nar. 1900
  • Cvoreňová Anna, r. Bilá (Furtalana), nar. 1901
  • Balog Ján (Peko), nar. 1902
  • Žolták Jozef (Buňak), nar. 1909
  • Šerdzik Štefan (Bagár), nar. 1909
  • Julius Marcin (nemá), nar. 1911
  • Štefan Jozef (nemá), nar. 1912
  • Cvoreň Ján (nemá), nar. 1912
  • Gabčo Ján (Gabčo), nar. 1913

Vďaka tejto evidencii si môžeme urobiť základnú predstavu o zložení miestnej rómskej komunity na základe veku, pohlavia, rodinného stavu, miesta narodenia, zdravotného stavu, majetkových resp. bytových pomerov, a zamestnania.

Z uvedeného počtu bolo 57 žien a 53 mužov. Najstaršími obyvateľmi miestnej rómskej komunity boli Alexander Čeržik nar. 1874, Anna Bilá, r. Serdziková nar. 1875, Jozef Bilý nar. 1876 a Mária Čeržiková, r. Kotľáriková nar. 1881. Ak predpokladáme, že posledný zápis bol v uvedenej evidencii urobený v roku 1942 a nikto dovtedy nezomrel (každopádne žiadna osoba z uvedenej evidencie nebolo vyčiarknutá alebo inak označená ako zomrela), zistíme že priemerný vek v miestnej rómskej komunite bol 26 rokov (25 rokov u mužov a 28 rokov u žien).

Veková štruktúra komunity bola nasledovná:

Vek

Muži

Ženy

Spolu

0-9

8

7

15

10-19

18

18

36

20-29

6

8

14

30-39

5

4

9

40-49

5

8

13

50-59

5

7

12

60+

2

2

4

nezistené

3

4

7

17 Rómov bolo vedených ako ženatých a rovnaký počet žien ako vydatých, 6 žien boli vdovy a jeden muž bol vdovec. V prípade jednej ženy bolo uvedené že žije v konkubináte. U 67 osôb bolo uvedené že sú slobodní. V prípade jedného evidovaného rodinný stav nebol uvedený. Išlo o rómskeho vajdu Štefana Martona, o ktorom z iných záznamov vieme, že bol ženatý mal deti a neskôr žil s inou partnerkou.

U drvivej väčšiny Rómov – presne išlo o 94 ľudí – bolo uvedené miesto narodenia Uhorské Raslavice. V Bardejove sa narodilo 6 (5 žien a jeden muž), 2 sa narodili v obci Kuková (1 muž a 1 žena), v prípade 3 mužov bolo uvedené rodisko mesto Prešov a obce Hertník a Kľušov, v prípade 5 žien rodiskom bolo mesto Košice, Hanušovce a obce Geraltov, Osikov a Tulčík. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade Rómov narodených mimo Raslavíc ide o ľudí, ktorí sa do obce vydali alebo priženili (resp. prisťahovali), táto informácia nám nepriamo naznačuje ako približne v tom čase mohli vyzerať sobášne spádové oblasti.

O majetkových alebo bytových pomeroch miestnej rómskej komunity môžeme skonštatovať, že evidencia neuvádza prítomnosť žiadnych zemníc alebo polozemníc. Všetci Rómovia bývali v obydliach, ktoré evidencia definuje ako: dom, cigánsky dom, cigánsky domček, drevený domček, drevený cigánsky dom, drevený cigánsky domček, drevená cigánska chalupa, cigánska chalupa, drevený domček - cigánska koliba. Presný počet rómskych obydlí určiť nevieme, ale vzhľadom na počet rodín ich počet presahoval pravdepodobne dve desiatky.

Čo sa týka spoľahlivosti, iba v prípade 6 obyvateľov bolo uvedené, že v minulosti boli súdne trestaní. V kontexte pracovných aktivít evidencia uvádza, že minimálne traja Rómovia mali živnostenské oprávnenie. Všetci na obchodovanie s ošípanými. Išlo Štefana Cvoreňa, Jana Cvoreňa a Ladislava Martona. Že tieto evidencie nemuseli byť úplne spoľahlivé a presné svedčí aj skutočnosť, že rómsky vajda Štefan Marton, ktorý živnostenské oprávnenie jednoznačne vlastnil, v tejto evidencii uvedený ako živnostník nie je. 11 Rómov a jedna Rómka boli evidovaní ako robotníci a 9 Rómovia boli vedení ako nádenníci. Ostatní (vrátane detí) boli vedení ako doma (resp. v prípade dospelých žien ako domáce). Ako hudobník, alebo iný remeselník, alebo živnostník evidovaný nebol nik.

Všeobecné spolužitie miestnej nerómskej majority s Rómami bolo v Raslaviciach s najväčšou pravdepodobnosťou dobré. Okrem nepriamych ukazovateľov, ktorými je relatívne dlhá doba od kedy sú Rómovia v Raslaviciach a veľkosť komunity, máme aj jasnejšie dôkazy. V období vojnového Slovenského štátu došla 22.10.1943 na obvodný notársky úrad žiadosť okresného náčelníka Okresného úradu v Bardejove tohto znenia:

Všetkým pp. Vedúcim notárom!

Pri úradných cestách po okrese som zistil, že i doteraz nie sú odstránení Cigáni z blízkosti verejných ciest a priestorov, ako to bolo nariadené vyhláškou Ministerstva vnútra zo dňa 26. IV. 41, § 2 č. 163/1941 Úr. n. (na príklad Mokroluh a Dlhá Lúka) a preto nariaďujem, aby toto odstránenia a premiestnenie Cigáňov z týchto miest bolo prevedené a mne o tom podaná zpráva do 30. novembra 1943.

 Notársky tajomník na túto žiadosť odpovedal jednoznačne zamietavým listom z 22. 11. 1943, v ktorom doslova uviedol:

Oznamujem, že v tunajšom obvode cigánov v blízkosti ver. cesty štátnej sú len v obci Uhor. Raslavice. Týchto však odstrániť ľahko sa nedá, lebo títo sú pozemnoknižnými vlastníkmi fundušov i domov, ktoré sú aj murované škarupou kryté. Odstránenie týchto narážalo by na veľké ťažkosti finančné, ktoré jedine št. subvenciou by sa dali previesť, a príp. vyvlastňovacím pokračovaním.

Na tomto konštatovaní podľa nášho názoru nič nemení ani skutočnosť, že o niekoľko mesiacov skôr miestny notár zostavil zoznam Cigáňov navrhnutých do koncentračného táboru. Udialo sa to na príkaz vyššie spomínaného okresného náčelníka Okr. úradu v Bardejove zo dňa 24.7.1943, v ktorej nariadil všetkým notárom aby mu títo: „Páni notári do 30. júla 1943 predložia mi zoznam tých cigáňov, ktorých treba v prvom rade z obcí odstrániť. V prvom rade prichádzajú do úvahy kočujúci cigáni, v druhom rade cigáni notorickí páchatelia trestných činov.“ Vykonal tak na základe skutočnosti, že:

„Vyhláškou zo dňa 20. IV. 1941 číslo 42165 (Ú. n. 163/1941) bola upravená otázka kočujúcich cigánov, obydlie cigánov a pracovná povinnosť cigánov.

Pán Minister vnútra zistil, že tieto opatrenie v mnohých prípadoch neboli uskutočnené. Cigánske obydlia od frekventovaných miest odstránené neboly, cigáni ďalej kočujú, práce sa vyhýbajú a živia sa krádežou.

Pánom vedúcim notárom nariaďujem, aby vyššie uvedené opatrenia vykonali a do 10. augusta 1943 hlásili, že sa tak stalo.

V najkratšom čase bude otvorený koncentračný tábor pre cigánov.“

V uvedenom zozname Rómov navrhnutých do koncentračných táborov bolo celkovo 6 mien Rómov, z ktorých piati pochádzali z Raslavíc. Z uvedených piatich Rómov dvaja trestaní do toho času neboli. Dôvody návrhu ich umiestnenia do koncentračného tábora boli: Žije v konkubináte, je lenivý a robí výtržnosti; Pijan, má manželku a žije so svojou nevestou v konkubináte; Menovaná je zlodejka; Žije v konkubináte, robí výtržnosti; Rád kradne.

Vyššie uvedené dôvody majú pre nás okrem primárnej historickej informačnej hodnoty význam aj pre pochopenie rodinného života miestnych Rómov a ich vnímanie okolitou majoritou. Poukazovanie na život v konkubináte okrem iného aj môže svedčiť o tom, že v miestnej Rómskej komunite ešte stále mohli pretrvávať iné (tradičné) vnímania rodinných vzťahov, ktoré nie vždy museli korelovať s okolitými formálnymi a etickými normami.

Ďalšou zaujímavosťou môže byť aj skutočnosť, že medzi navrhovanými boli živnostníci a dokonca rómsky vajda. V tomto smere sa dá uvažovať, že uvedený zoznam obsahoval mená tých, aktivity ktorých mohli byť pre dobovú gardistickú administratívu určitým „tŕňom v oku“. Zdokumentované príklady z iných obcí by tomu mohli nasvedčovať. Tvrdiť to však jednoznačne v danej úrovni poznania nemôžeme.

Nevieme ani s určitosťou presne určiť, o aký spomínaný pripravovaný koncentračný tábor sa malo jednať. Na Slovenku sa počas vojnových rokov vyskytovali primárne pracovné tábory resp. pracovné útvary. Celkovo ich bolo 14 a v roku 1943 vznikli minimálne štyri – Revúca (10.3.), Ilava (1.4.), Petič pri Giraltovciach (1.6.) a Ústie na d Oravou (1.11.).

Z doposiaľ spracovaných archívnych materiálov nie je jasné či uvedení Rómovia boli aj skutočne do koncentračných táborov poslaní. Každopádne s menami minimálne s menami dvoch z nich sa stretávame aj v povojnových archívnych materiáloch. Vo fonde Obvodného národného výboru Raslavice sa totiž nachádza Evidencia vydaných občianskych preukazov, medzi ktorými sú aj mená minimálne 37 Rómov, bydlisko ktorých sa nachádzalo v uhorských Raslaviciach. Vzhľadom na nie úplnú presnosť, resp. chybovosť jednotlivých evidencii (odlišná transkripcia mien, chybné alebo nepresné dátumy narodenia a pod.) môžeme predpokladať, že v prípade minimálne 20 ľudí ide o mená, ktoré sa vyskytovali v evidencii Rómov z obdobia vojnového Slovenského štátu. 17 ďalších mien bolo nových a v predošlých evidenciách sa nevyskytovali. Medzi zamestnaniami dominoval robotník/robotníčka, avšak v 4 prípadoch bolo uvedené zamestnanie ako robotník – hudobník. Traja boli z rodiny Žoltákových a jeden z rodiny Gabčových. Veľmi zaujímavá je aj skutočnosť, že z rodiny Žoltákových pochádzal Róm, ktorý mal už v roku 1946 zamestnanie elektrotechnik – pomocník. Len iba ako zaujímavosť na záver uvedieme, že z uvedených 37 Rómov iba 15  nevedelo písať a podpísali sa tromi krížikmi. Ostatní sa podpísali riadne svojim menom.

 

Zdroj: JONOV, Lukáš (ed.): Z klenotnice pohraničnej kultúry Raslavice. Svidník: Tlačiareň svidnícka, 2018, ISBN: 978-80- 570-0499-8, s. 176 - 199.

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
Rómske deti (archívne zábery) Veľkosť: 249 kB Formát: jpg Dátum: 23.4.2024
Mladé rómske absolventky (archívne zábery) Veľkosť: 263.4 kB Formát: jpg Dátum: 23.4.2024
Z prvého svätého prijímania mladej Rómky (archívne zábery) Veľkosť: 454.8 kB Formát: jpg Dátum: 23.4.2024

Partnerské obce