Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Bemjamín Winkler

Narodil sa roku 1835 v obci Uhorské Raslavice v okrese Bardejov.

Stredoškolské štúdia začal v Bardejove, pokračoval v nich v Sabinove a v Prešove a napokon v roku 1854 v Košiciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici v rokoch 1854 – 1857. Počas štúdia si veľmi obľúbil minerológiu a geológiu, ktoré v tom čase prednášal profesor J. Pettko. Ako banský praktikant bol po absolvovaní vysokoškolského štúdia pridelený do erárnychj železnorudných baní v Gyalári. Začiatkom 60-tych rokov bol zapojený do veľkolepého prehľadného mapovania a výskumu úžitkových nerastov v monarchii, ktoré v tom čase začal organizovať Ríšsky geologický ústav vo Viedni. Roku 1863 , keď prišiel do Viedne, stal sa expektantom v geologickom ústave. Snaživý Winkler sa na tomto pracovisku dostal do spoločnosti vynikajúcich geológov ako bol F. Hauer, M. V. Lipold, F. Foetterle, D. Štúr, Q. Stache, V.Andrian, K.M. Paul, E. Windakiewicz, F. Pošepný a ďalší.
Prednášky a skúsenosti týchto geológov ako aj ďalších významne zapôsobili na mladého Winklera. Už v priebehu prvého roku pôsobenia vo Viedni robil v laboratóriu rozbor stavebných kameňov a výsledky predniesol na odbornom zasadnutí ústavu. V nasledujúcom roku ho vynikajúci geológ F. Hauer uviedol do terénu a oboznámil s vyznačovaním geologickej dokumentácie do mapy. Spoločne mapovali geologické pomery v Tríbeči, katastroch obcí Topoľčianky, Jedľové Kostoľany, Žitovany, Brehy a ďalších oblastí na území bývalej Tekovskej župy. Vykonal aj samostatný geologický výskum v oblasti Nitra - Žitavany a o svojich výskumoch referoval na odbornom zasadnutí ústavu. Na ďalšom zasadnutí podal referát o ložiskách železných rúd v Gialáry, ktoré spracoval ako banský praktikant počas svojho pôsobenia na tomto ložisku. Po rakúsko – maďarskom vyrovnaní preložili Winklera na banský odbor Ministerstva financií do Pešti, kde pôsobil pri ministerskom radcovi, vynikajúcom banskom odborníkovi Antonovi Pechovi ako čestný ministerský koncipista. Keď bol roku 1869 založený Uhorský geologický ústav, stal sa tu Benjamín Winkler pomocným geológom.
Uznanie, ktoré získal Winkler za svoju viacročnú činnosť najmä vo Viedni, dokazuje aj to, že ho zvolili za prvého tajomníka Uhorskej geologickej spoločnosti a poverili redakciou prvého ročníka časopisu Foldtani Kozlony/Geologický vestník/, ktorý začala vydávať spoločnosť v roku 1871. Winkler redigoval prvých 5 čísel časopisu. Keďže musel absolvovať zahraničnú cestu a vo Viedni absolvovať kurz, poverila Uhorská geologická spoločnosť po jeho odchode redigovaním ďalších čísel časopisu ďalších tajomníkov – Jozefa Bernátha a Antona Kocha. 
Uhorská vláda si vybrala B. Winklera ako jediného kandidáta na spomínaný kurz vo Viedni, lebo s ním po odchode profesora J.Pettka do dôchodku rátala ako s vedúcim katedry mineralógie, geológie a paleontológie na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pred začiatkom prípravného kurzu absolvoval najprv študijnú cestu do Berlína, aby sa zoznámil s modernými metódami geologického výskumu a absolvoval prednášky vynikajúcich odborníkov v mineralógii Roseho, Beyricha a Grotha. Keď vyhoveli Pettkovej žiadosti o penzionovanie a 30.8.1871 ho uvoľnili, začal Winkler pedagogickú činnosť na katedre. Od 25.10. 1871 začal prednášať. Vzťah k mineralógii, geológii a paleontológii vštepoval svojim poslucháčom kvalitnými prednáškami a praktickými pokynmi na exkurziách v teréne. Po založení bansko – štiavnickej pobočky Uhorskej geologickej spoločnosti v auguste 1871 zúčastnil sa 11.3.1872 na jej zakladajúcej schôdzi, na ktorej bol zvolený za tajomníka. V tejto funkcii pôsobil do 12.2.1875. Roku 1898 postihol Winklera ťažký zdravotný problém a musel byť penzionovaný. S nevládnou nohou bol nútený žiť prevažne v byte. Po smrti jeho manželky v roku 1913 sa jeho zdravotný stav veľmi zhoršil. Bol dlhodobo pripútaný na lôžko a po mnohých útrapách 10.novembra 1915 zomrel.
Benjamín Winkler po príchode na Banskú a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici prevzal zbierky patriace katedre mineralógie, geológie a paleontológie. Tieto zbierky zabrali 5 menších miestností. Roku 1871 bolo v zbierke 4600 minerálov. Petrografická zbierka absolvovala 2500 kusov a paleontologická zbierka 2750 kusov. Minerál „úrvolgyit“ /teraz devilín/ pripomína mineralógom jeho meno, kým v geológii sú to práce o Tríbeči a maďarských pohoriach Velencze, Vértes a Geresc. V oblasti ložiskovej geológie zachovávajú jeho pamiatku štúdie o železných rudách v Gyalári, o uhoľnej panve v Zsivolgyi, o ťažbe zlatých rúd vo Verespataku a konečne v paleontológii ho pripomína názov Limmocardium Winkleri , ktorým svojho učiteľa uctil jeho najlepší žiak Július Halaváts.

Partnerské obce