Štefan Jusko Prečítať

Rímsko-katolícky kňaz, rodák z Raslavíc

Štefan Jusko sa narodil v Slovenských Raslaviciach 1. júna 1912 v rodine roľníka ako šiesty zo siedmich detí. Otec Andrej  /15.5.1869-4.7.1958/ patril medzi známe osobnosti Šariša,  národne orientované. Už ako 16-ročný odišiel do Ameriky,  tam mal ťažší úraz a  odvtedy kríval. Tam sa posilnilo jeho národné povedomie, po návrate domov sa stal aj propagátorom slovenskej tlače. V prešovskom archíve sa zachovalo hlásenie bardejovského slúžneho šarišskému županovi  z  roku 1907. Prišiel osobne do Raslavíc prešetriť,   kto odoberá slovenské noviny. Odberateľov sa snažil  prinútiť  odvolať ich. Andrej a Peter Jusko sa ich však odmietli vzdať. Na národné povedomie Andreja Jusku  v Raslaviciach vplývala aj osobnosť  piaristického kňaza pátra Vasilku z Vaniškoviec, či známeho národovca  Jána Straku z Močidlan. 30. októbra 1918 sa v Turčianskom Svätom Martine zišli predstavitelia slovenského politického života, zvolili Slovenskú národnú radu a prijali deklaráciu  o spoločnom živote Slovákov a Čechov v jednom štáte   a prihlásili sa k Česko-Slovenskej republike. Medzi 200 účastníkmi  z  celého Slovenska bol aj Andrej Jusko. Pravdepodobne na popud známeho kňaza-národovca  Štefana Onderču,  tiež  rodáka z Močidlan   sa vydal   Andrej Jusko spolu s Jánom Strakom  vlakom do Martina.  Národne orientovaných v tom čase v Šariši  bolo málo, väčšina inteligencie   bola maďarónska. Na zhromaždení za  východných Slovákov vystúpil práve Andrej Jusko.  Prihlásil sa  k spolužitiu s Čechmi v novej  vlasti.  Jeho prejav bol privítaný s takým nadšením, že ho zástup niesol Martinom na rukách.

Rok 1919 bol rokom značnej nestability, v Maďarsku prevzala moc boľševická  vláda Bélu Kuna.  V júni 1919 obsadili aj územie dnešného východného a južného Slovenska. Vojská obsadzujúce územia mali veľmi dobrý prehľad o tých, ktorí sa angažovali národne slovensky. Bardejovského rodáka, hermanovského farára Františka Majocha našli mŕtveho, Ján Straka sa vrátil z maďarského väzenia s podlomeným zdravím. V čase príchodu maďarských vojsk do Raslavíc sa konala svadba jeho brata. Andreja sa však podarilo včas varovať  a ukrytý pri Vaniškovciach vyčkal až do príchodu českých vojakov, ktorí postupne obsadili celé východné a južné Slovensko. Andrej Jusko viedol svoje deti k štúdiu i vlastenectvu aj v ďalších rokoch svojho života. V rodine sa odoberali a čítali  časopis Rodina a Kráľovná svätého ruženca, sám Štefan Jusko spomínal, že recitoval básne prof. Vasilkovi a ten ako rodinný priateľ tiež vplýval na otca, aby podporoval svojich synov v štúdiách. Dnes tohto významného Raslavičana  pripomína pamätná tabuľa inštalovaná v roku  2002 na budove starej školy.

Štefan Jusko mal 4 bratov a dve sestry. Najstarší bratia Ján a Jozef zostali na gazdovstve, dve sestry boli vydaté v Raslaviciach /Veronika Pribulová a Anna Vaňová/, tretí brat Andrej  po vyštudovaní  učiteľského ústavu  pôsobil ako školský inšpektor v Sabinove, posledný brat  Pavol  bol vedúcim predajne jednoty v Raslaviciach.

Štefan Jusko začal  ľudovú školu v roku 1918 rodnej obci ešte v maďarčine, ukončil ju v roku 1923.  Prvými slovenskými učiteľmi boli  v tom čase v Raslaviciach  Ľudovít Kováč a manželia Onderíkovci. V roku 1923 nastúpil na osemročné gymnázium v Prešove. Spomínal si , že v tom čase bol iba jeden z profesorov slovenskej národnosti /Ján Onderuv/, ostatní boli Česi a často sa striedali. V tom čase na prešovskom gymnáziu z Raslavíc študovali  bratia Mikovci.  Pavel Miko /stal sa učiteľom/, Štefan Miko /neskôr školský brat/  a Robert Miko /kňaz/. Okrem nich stredné školy navštevovali  Andrej Svit,  Andrej Jusko /neskôr učitelia/ a Drevený. Zmaturoval v roku 1931,   po matúre nastúpil do košického seminára.  V jednom ročníku ich bolo osem, učitelia boli Slováci a Maďari. 14.6.1936 mal po vysvätení biskupom Jozefom Čárskym v Sabinove  prvú primičnú svätú  omšu v Raslaviciach. Ako kaplán pôsobil v Parchovanoch,  Humennom, Haniske, v Michalovciach. Počas svojho pôsobenia v Humennom bol s miestnym dekanom na pohrebe  Štefana Onderču, poslanca československého parlamentu v Prahe v Ňaršanoch Na pohrebe vtedy kázal Andrej Hlinka. Od roku 1939 bol správcom fary vo Vekom Šariši, v roku 1940 dostal menovací dekrét za administrátora v Gaboltove, tu pôsobil až do roku 1957. Aj jeho zásluhou, zásluhou jeho zapálených kázní sa rozširovala miestna  tradičná púť  a úcta k Panne Márii.

Jeho najdlhším pôsobiskom sa stali Ňaršany. V tejto dedine predtým pôsobili napríklad Gejza Žebrácky, neskôr bardejovský dekan a s veľkou úctou si tu spomínali na účinkovanie Štefana Onderču. Štefan Jusko tu  pôsobil  35 rokov, až do roku 1992. Počas jeho účinkovania sa tu vybudovala nová fara, obnovil sa kostol. Zdĺhavé zaťažujúce ochorenie  kĺbov mu neumožnilo pokračovať  v spravovaní fary ,  roku 1993  odišiel  preto na dôchodok do rodnej obce. Napriek veku a chorobe  s veľkým nadšením pokračoval v pastoračnej práci, slúžil sväté omše, kázal, spovedal. Tu oslávil diamantové kňazské jubileum v roku  1996 a 65-výročie svojej kňazskej vysviacky v roku  2001.  Zomrel 17.októbra 2002 vo veku 90 rokov a bol  tu aj  pochovaný na miestnom cintoríne.

Dôstojný otec Štefan Jusko bol typom zapáleného kňaza, ktorý výrazne formoval život v obciach, v ktorých za svojho života pôsobil

Podľa rozprávania dôstojného otca Štefana Juska spracoval MUDr. Jozef Chovanec