Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Geografický opis

Poloha

Obec Raslavice leží na severovýchodnom Slovensku, administratívne je začlenená do okresu Bardejov v Prešovskom kraji. Rozloha k. ú. obce predstavuje 1 646 ha (16,46 km2). Na juhu Raslavice susedia s obcami Demjata (1 080 obyvateľov, cestná vzdialenosť 6 km) a Veľký Slivník (324 obyv., vzdialenosť 9 km), na západe s obcami Geraltov (109 obyv., vzdialenosť 13 km) a Osikov (cca 1 017 obyv., vzdialenosť 5 km), na severe s obcami Vaniškovce (376 obyv., vzdialenosť 2 km), Tročany (297 obyv., vzdialenosť 5 km) a Janovce (467 obyv., vzdialenosť 5 km) a na východe s obcami Abrahámovce (332 obyv., 4 km), Buclovany (197 obyv., 6 km) a Lopúchov (306 obyv., 4 km).

Poloha

Obec leží v Raslavickej brázde, ktorá je súčasťou Ondavskej vrchoviny a tiahne sa od podhoria Čergova až po Giraltovce. Najnižšie položené časti katastra sa nachádzajú v jeho centrálnej časti, ktorá bola modelovaná tokmi Hrabovca a Sekčova a je tu situované aj zastavané územie obce, pričom smerom k hraniciam katastra nadmorská výška stúpa. V strede zastavaného územia obce sa nadmorská výška pohybuje na úrovni okolo 310 m. n. m., v extraviláne sa pohybuje v rozmedzí cca 300- 500 m. n. m. Najvyššie položené časti sa nachádzajú v juhovýchodnej časti katastra, najnižšie položená časť sa nachádza na južnej hranici katastra, kde Sekčov opúšťa územie obce.

typy_krajinnej_struktury_1

Zastavané územie sa sústreďuje v centrálnej časti katastra obce, pozdĺž hlavnej cesty (smer Bardejov-Kapušany), cesty v západnom smere na Vaniškovce a Osikov a cesty vo východnom smere na Lopúchov. Na severovýchodnom okraji intravilánu je situovaná rómska osada (v ktorej bývajú takmer všetci Rómovia žijúci v obci). Väčšinu plôch katastrálneho územia obce tvorí odlesnená krajina (cca 75 % celkovej rozlohy katastra). Najväčšiu časť katastra zaberá orná pôda (679 ha, cca 41 %), menšie plochy predstavujú aj trvalé trávnaté porasty (353 ha, cca 21 %). Lesné pozemky zaberajú cca 23 % podiel (380 ha). Lesy sa nachádzajú najmä v južnej časti katastra. O hospodárenie v lesoch sa stará spoločenstvo s názvom Bývalí urbárski gazdovia obce Vyšné Raslavice - pozemkové spoločenstvo Raslavice.

 

Geológia

Geologická stavba územia je tvorená kriedou a paleogénom vonkajších Karpát. Horniny, ktoré tvoria podložie tohto územia teda vznikali v období pred 145,5 – 65,5 (krieda) a 65,5 – 23,03 (paleogén) miliónmi rokov. Presnejšie ide o ílovce, vápnité ílovce, pieskovce, pieskovce s glaukonitom, slieňovce a siltovce. Striedajúce sa vrstvy pieskovcov, ílovcov a ílovitých bridlíc tvoria flyšové pásmo, ktoré vzniklo usadzovaním v hlbokomorskom prostredí z hlbokomorských deltovitých vejárov. Tieto vznikli prúdením turbiditných prúdov dolu kontinentálnym svahom a ich uložením do sekvencií gradačného zvrstvenia, následným spevnením vznikli horniny tvoriace flyš. 

Vznik_hlbokomorských_deltových_vejárov

Ich odtrhnutím a presunom horotvornými pohybmi na územie ich dnešného výskytu vzniká flyš. Spomínaná geologická stavba je prekrytá kvartérnymi sedimentami. Kvartér je geologické obdobie, ktoré sa začalo pred 2,588 miliónmi rokov a trvá dodnes. Je charakteristické striedaním období glaciálov (doba ľadová) a interglaciálov (doba medziľadová), ktoré viedlo k zvetrávaniu a následnému ukladaniu hornín, a preto je kvartér členený na základe sedimentov. Na území obce Raslavice sa nachádzajú dva typy kvartérneho pokryvu, a to Deluviálne sedimenty vcelku, ktoré sa ďalej členia na základe zrnitostného zloženia na hlinité, hlinito-piesočnaté, hlinito-kamenité, piesočnato-kamenité až balvanovité svahoviny a sutiny. Druhým typom sú ostatné  bližšie geneticky nerozlíšené sedimenty, ktoré sú tvorené nečleneným predkvartérnym podložím s nepravidelným pokryvom bližšie nerozlíšených svahovín a sutín. 

 

Geomorofológia

Z pohľadu geomorfológie patrí územie obce do provincie Východné Karpaty, subprovincie Vonkajších Východných Karpát, oblasti Nízkych Beskýd, celku Ondavská vrchovina a časti Raslavická brázda. Z hľadiska geomorfologických pomerov je územie tvorené zlomovo-vrásovými štruktúrami flyšových Karpát, morfoštruktúrami transverzálnej depresie Nízkych Beskýd a reliéfov eróznych brázd a pedimentových podvrchovín a pahorkatín. Tvar tohto územia bol teda formovaný vrásnením a zlomovými procesmi. Tie boli následne do dnešnej podoby vytvarované erózno-denudačnými procesmi, ktoré dali vzniknúť eróznym brázdam a pedimentom. Pedimenty sú časti zemského povrchu s miernym sklonom, 5 – 7 stupňov, ktoré vznikli eróziou a následným ukladaním sedimentov. Tvoria prechodnú časť medzi odolnejšími a menej odolnými horninami. Podľa ďalšieho geomorfologického delenia (morfologicko-morfometrické typy) územie Raslavíc tvoria vrchovina – stredne členená (územie Ondavskej vrchoviny), pahorkatina - silne členená (nižšie časti Ondavskej vrchoviny) a rovina - rovinná depresia (územie Raslavickej brázdy).

Ondavská_vrchovina,_časť_Raslavická_brázda_(ChelloPhoto)

 

Klimatológia

Územie Raslavíc patrí do mierne teplého, vlhkého, vrchovinového klimatického okrsku, pre ktorý je charakteristická výška prevažne 500 metrov nad morom a počet letných dní do 50. Priemerná ročná teplota je 7 – 8 stupňov a priemerný ročný úhrn zrážok je 600 – 700 mm. V lete (júl) sú priemerné teploty 16 - 18 stupňov a úhrn zrážok 80 – 100 mm. V zime (január) sú  priemerné teploty -4 až -5 stupňov a úhrny zrážok 30 – 40 mm, najjužnejšia časť územia je však suchšia, úhrn zrážok tu je 20 – 30 mm. Snehová pokrývka sa vyskytuje na väčšine územia 60 – 80 dní za rok, ale západ obce zasahuje do chladnejšej oblasti s výskytom snehu 80 – 100 dní ročne. Z pohľadu výskytu hmiel patrí územie do dvoch oblastí - oblasti dolín horských potokov (počet dní s hmlou je 50 - 60) a do oblasti zníženého výskytu hmiel – podhorské až horské svahové polohy (hmla sa vyskytuje 20 – 50 dní v roku). Najbližšia klimatická stanica sa nachádza v údolí rieky Topľa. Na tejto stanici výrazne prevládajú vetry severozápadného a juhovýchodného smeru. Pri zohľadnení miestnych geomorfologických pomerov však môžeme predpokladať dominantný výskyt severných a južných vetrov. Vzhľadom na to, že sa Raslavice nachádzajú v podhorskom prírodnom prostredí, ktoré je vzdialené od významných zdrojov znečistenia na celoštátnej či regionálnej úrovni, majú relatívne dobrý stav z hľadiska znečistenia ovzdušia. Významný podiel na lokálnom znečistení ovzdušia má tranzitná automobilová doprava s navrhovaným nárastom v oblasti osobnej i nákladnej dopravy.  

 

Hydrológia

Väčšina územia Raslavíc patrí do povodia Hornádu, zvyšok do povodia Bodrogu. Hranica medzi nimi nie je rovnomerná, ale v podstate prebieha severo-južným smerom. Priemerný ročný špecifický odtok je 5 – 10 l.s-1.km2, táto hodnota hovorí o tom, aký objem vody odtečie z plochy povodia za rok. Obcou Raslavice preteká potok Sekčov. Z  ľavej strany do neho priteká Hrabovec a potok bez názvu vo Vyšných Raslaviciach. Cez kataster obce pretekajú ďalšie vodné toky vlievajúce sa do Sekčova. Najvýznamnejším pravostranným prítokom je potok Laz, tečúci západným okrajom územia Raslavíc. Najvýznamnejším ľavostranným prítokom je Suchý potok pretekajúci Tomášovou dolinou. Pre spomínané vodné toky je typická najvyššia vodnatosť v jarných mesiacoch. Minimálny odtok je v zimných a jesenných mesiacoch. Toky patria do vrchovinno-nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým režimom odtoku. Pre túto oblasť je typické, že akumulácia vody prebieha v zime, v mesiacoch december až február, najvyššie prietoky sú v marci počas topenia snehu a najnižšie v septembri.  Podľa prílohy č. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z. sú potoky Sekčov a Hrabovec zaradené medzi vodohospodársky významné toky. Do východnej časti územia obce plošne zasahuje  ochranné pásmo II. stupňa vodárenského zdroja Topľa – nad Giraltovcami. V katastrálnom území Raslavíc ani v jeho blízkosti sa podľa evidencie minerálnych prameňov v Slovenskej republike nevyskytujú žiadne termálne ani minerálne pramene. Avšak podľa knihy Raslavice (História a kultúra obce) sa v minulosti v blízkosti potoka Sekčov na pozemku, ktorý prislúchal k mlynu minerálne pramene údajne nachádzali. Jeden z nich bol zasypaný vlastníkmi mlyna a okolitých pozemkov, druhý bol obyvateľmi mlyna využívaný do roku 1950.

Prvý prameň kyslej vody sa nachádzal poniže Raslavíc v časti Nižné Raslavice na hone Pod starou cestou, kde v brehu zvážajúcom sa k potoku Sekčov stála okolo roku 1920 studňa na pozemkoch občana Križovenského, ktorý v tom čase vlastnil Nižný mlyn. K studni na vodu chodili občania zo všetkých strán a ničili tak úrodu okolo studne. Táto bola preto zasypaná. Neskôr sa pri potoku Sekčov objavila studnička s minerálnou vodou, do ktorej chodili pre vodu ďalší obyvatelia mlyna – Fornadľoví až asi do roku 1950. Kde sa tento minerálny prameň nachádza dnes, vie sa ešte aj dnes. Druhý prameň kyslej vody sa nachádzal v časti Vyšné Raslavice nad cestou na hone Budziny.

V Raslaviciach boli dva mlyny. Vyšný mlyn stal na rieke Hrabovec s obytnou časťou približne na lúke pod záhradami občanov Chovanca a Kapallu. Nižný mlyn bol postavený na Suchom potoku pod Forgáčami. Na pôvodných základoch tohto mlyna stojí dnes rekreačný dom. Keďže v potoku bolo málo vody a najmä v lete vysýchyl, mlynský náhon bol prekopaný až k rieke Hrabovec, kde stála hať. Tento mlyn slúžil občanom Raslavíc do roku 1936. Mlyny pôvodne boli v rukách veľkostatkárov. Po roku 1848 ich odkúpil prisťahovalec Križovenský. Poslednými majiteľmi Nižného mlyny boli rodiny Fornadľových. Tesne pred II. svetovou vojnou bol odpredaný a prestal slúžiť občanom obce.

 

Pedológia

Dominantný pôdny typ je kambizem. Kambizeme sú pôdy, ktoré vznikajú v mierne vlhkom klimatickom pásme, hlavne pod listnatými lesmi. Hlavnou pôdnou jednotkou sú kambizeme modálne a kultizeme nasýtené (pôdy vznikajúce kultivačnou činnosťou človeka), sprievodne kambizeme pseudoglejové. Tieto pôdy vznikli zvetrávaním flyšových hornín.

V údoliach tokov prevládajú glejové fluvizeme, čo sú pôdy, ktoré vznikajú z povodňových sedimentov. Čo sa týka zrnitosti pôd, prevládajú  hlinité pôdy, menej časté sú piesočnato-hlinité, hlinito-piesočnaté a ílovito-hlinité pôdy. Pôdy sú mierne vlhké. Najrozšírenejšou typologicko-produkčnou kategóriou je potenciálna orná pôda nachádzajúca sa prevažne vo svahových polohách, ďalšími kategóriami zastúpenými na území obce sú stredne a menej produkčné polia a produkčné trávne porasty, stredne a málo produkčné orné pôdy, trvalé trávne porasty, presnejšie produkčné a menej produkčné trvalé trávne porasty. V raslavickom katastri sú pôdy prevažne slabo odolné proti zhutňovaniu.  Náchylnosť na kontamináciu a vodnú eróziu závisí od rôznych fyzikálno-mechanických vlastností a polohy na svahu (sklonitosti) jednotlivých pôd. 

Kambizem_modálna_na_flyši

Ďalším faktorom dôležitým z hľadiska náchylnosti na vodnú eróziu je charakter vegetačného pokryvu. Dominantná kategória eróznej ohrozenosti sú pôdy silne a stredne erózne ohrozené vodnou eróziou. Extrémne erózne ohrozené pôdy sa nachádzajú miestne hlavne v severozápadnej a južnej časti obce Raslavice. V závislosti od reliéfu obce Raslavice nájdeme najvyššie stupne erózie 5 - 6 pri podvrcholových strmých svahoch v južnej časti, stupňom 3 - 4 (stredne silná až silná erózia) sú klasifikované poľnohospodársky obrábané orné pôdy na pahorkatine na území Raslavickej brázdy. Z toho vyplýva vysoké riziko intenzívnej vodnej erózie na svahoch a v hrebeňových polohách v južnej časti katastrálneho územia obce po odstránení lesného vegetačného krytu. Na území obce sa nachádzajú hlavne nekontaminované pôdy  a mierne kontaminované pôdy, kde obsah rizikových prvkov je podmienený neogénne, čo znamená, že tieto prvky pochádzajú z hornín, ktoré vznikali v geologickom období – neogén (čiže pred 23 – 2,588 miliónmi rokov), a z ktorých následne vznikli pôdy. Medzi rizikové prvky zaznamenané v pôdach patria Bárium, Chróm, Molybdén, Nikel, Vanád. Nie sú však známe žiadne plošné ani bodové koncentrácie znečistenia. Odolnosť pôdy proti intoxikácii je v katastrálnom území obce slabá voči skupine rizikových prvkov mobilných v kyslom prostredí (napr. Kadmium) a silná proti intoxikácii skupinou rizikových prvkov mobilných v alkalickom prostredí (napr. Arzén), čo svedčí o tom, že pôdy majú skôr kyslejšiu pôdnu reakciu.

 

Rastlinstvo

Územie Raslavíc patrí podľa fyto-geografického členenia do flyšovej horskej dubovej zóny Ondavskej vrchoviny. Potencionálna prirodzená vegetácia na väčšine územia sú karpatské dubovo-hrabové lesy, ich druhové zloženie je: Quercus petraea (Dub zimný), Carpinus betulus (Hrab obyčajný), Acer campestre (Javor poľný), Tilia cordata (Lipa malolistá), Dentaria bulbifera (Zubačka cibuľkonosná), Carex pilosa (Ostrica chlpatá), Tithymalus amygdaloides (Mliečnik mandľolistý). 

Dubovo-hrabové_lesy_karpatské

V malej časti územia sú zastúpené podhorské bukové lesy, v ktorých sú dominantné druhy Fagus sylvatica (buk lesný), Acer platanoides (Javor mliečny), Carpinus betulus (Hrab obyčajný), Carex pilosa (Ostrica chlpatá), Galium odoratum (Lipkavec marinkový), Festuca drymeja (Kostrava horská), Dentaria bulbifera (Zubačka cibuľkonosná). Lesy sa v súčasnosti zachovali iba v južnej časti katastra obce, zvyšok územia tvorí kultúrna krajina využívaná hlavne na poľnohospodárske účely.

 

Živočíšstvo

Výskyt fauny na území obce Raslavice je výrazne ovplyvnený poľnohospodárskym využívaním územia, ale aj relatívnou blízkosťou pohoria Čergov. Vyskytujú sa tu bežní zástupcovia živočíchov žijúcich na Slovensku. Bežným druhom v obci je Jež tmavý (Erinaceus europaeus). V lesoch, ale aj priamo v parkoch obce sa bežne vyskytuje Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris). V okrese Raslavice sú hojné Lasica obyčajná (Mustela nivalis), Kuna lesná (Martes martes), ktoré je možné zazrieť občas aj v obci.

Kuna_lesná_(Martes_martes)

 V okolí obce sú zas často k zhliadnutiu Sviňa divá (Sus scrofa), Srnec hôrny (Capreolus capreolus), Jeleň lesný (Cervus elaphus), Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) a Jazvec obyčajný (Meles meles), vzhľadom na blízkosť Čergova môže občas katastrom obce prechádzať Vlk dravý (Canis lupus) alebo Rys ostrovid (Lynx lynx). Využívanie krajiny, presnejšie poľnohospodárska produkcia v okolí obce spôsobuje čoraz zriedkavejší výskyt Zajaca poľného (Lepus europeus). Krajinná štruktúra je však priaznivá pre rôzne druhy vtákov. Z vodných je možné na Sekčove často vidieť Kačicu divú (Anas platyrhynchos). Spevavce, ktoré sa hojne vyskytujú aj v obci sú hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) a Drozd čvíkota (Turdus pilaris).

Drozd_čvíkota_(Turdus_pilaris)_

Hniezdi tu však aj veľa ďalších druhov spevavcov a priamo v obci Bocian biely (Ciconia ciconia). Nad obcou a v jej okolí lietavajú dravce Myšiak hôrny (Buteo buteo) a Jastrab lesný (Accipiter gentilis).  Na poliach v okolí obce môžeme naraziť na Jarabicu poľnú (Perdix perdix). Často si v okolí Raslavíc môžeme všimnúť aj Krkavca čierneho (Corvus corax), Vranu popolavú (Corvus cornix), Kavku obyčajnú (Corvus monedula), Straku obyčajnú (Pica pica) a Sojku obyčajnú (Garrulus glandarius).

Menšie lesné lokality priamo v chotári obce: Vaniškovská sosnina, Abrahámovský lesík a tiež Sosnina v oblasti nižného mlyna sú zásahom človeka v dnešnej dobe už dosť zdevastované, čím sa ochudobňujeme o najväčšie bohatstvo našej krajiny a zver žijúcu v chotári o útočište a domov. V poľných porastoch chotára možno často pri potulkách prírodou vyplašiť rodinku jarabice poľnej (Perdix) alebo kačice divej , ktoré majú v našom chotári hojný výskyt. Kačicu divú je vidno plávať aj priamo v potoku obce. V našich záhradách možno počuť hrkútanie hrdličky záhradnej a často je vidieť a počuť drozda čvíkotavého (Zurdus pilaris). Z ostatnej pernatej úžitkovej zveri sa v našom chotári vyskytuje sluka hôrna a ojedinele sa vyskytuje aj bažant obyčajný (Phasianus colchicus).

 

Krajinná štruktúra

Územie je stredne intenzívne až intenzívne využívané na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, menej je zastúpená urbanizovaná krajina. Najvýraznejším prvkom, ktorý formoval súčasnú štruktúru krajiny sú antropické aktivity, ich výsledkom je, že z pôvodne zalesneného územia bola krajina fragmentovaná na časti urbanizované (doprava, priemysel, sídla), poľnohospodársky využívané plochy (orná pôda, ovocné sady, pasienky, lúky), plochy lesa a nelesnej drevinovej vegetácie a vodné plochy.  Územie Raslavíc môžeme rozdeliť na urbanizovanú centrálnu časť, lesnatú juhozápadnú a južnú časť a poľnohospodársku západnú a východnú časť.  Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov dôležitých pre ekologickú stabilitu územia majú významné zastúpenie lesné pozemky, ktoré zaberajú 23 % z k.ú. a trvalé trávnaté porasty 21,5 %. Obytná zeleň, záhrady a ovocné sady zaberajú 3,4 % a vodné plochy 1,6 % k.ú. Výraznejšie zastúpenie má orná pôda zaberajúca 41,3 % k.ú. Z hľadiska stupňa antropickej záťaže na prírodné prostredie je zastúpenie zastavaných plôch zaberajúcich 6,6 % primerané.

Pohľad_na_Raslavice_z_juhozápadu_(ChelloPhoto)

 

Zdroje:

1. JONOV, Lukáš (ed.): Z klenotnice pohraničnej kultúry Raslavice. Svidník: Tlačiareň svidnícka, 2018, ISBN: 978-80- 570-0499-8, s. 10 - 26. 

2. Návrh Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Raslavice na roky 2023 - 2030. 

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
Vznik hlbokomorských deltových vejárov – prekurzorov flyšových hornín Veľkosť: 59.1 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Kuna lesná (Martes martes) Veľkosť: 41.5 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Drozd čvíkota (Turdus pilaris) Veľkosť: 39 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Typy krajinnej štruktúry Veľkosť: 206.7 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Kambizem modálna na flyši Veľkosť: 108.6 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Poloha obce Raslavice v administratívnych celkoch SR Veľkosť: 282 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Dubovo-hrabové lesy karpatské Veľkosť: 198.4 kB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Ondavská vrchovina, časť Raslavická brázda (ChelloPhoto) Veľkosť: 3.62 MB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024
Pohľad na Raslavice z juhozápadu (ChelloPhoto) Veľkosť: 4.14 MB Formát: jpg Dátum: 22.4.2024

Partnerské obce