Vznik obce, vývoj názvu

Názov Raslavice pochádza od slovanského osobného cena Radslav a samotná dedina patrí k najstarším na hornom toku Sekčova. Je predpoklad, že mohla jestvovať už v období Veľkej Moravy /v 9. storočí/. Nepochybne existovala za uhorského kráľa Štefana II. /roky 1114-1131/. Keď do Poľska viedla cez Raslavice a Bardejov dôležitá krajinská cesta dokumentovaná nálezom mince Štefana II. Hoci nie sú známe okolnosti nálezu mince, táto predsa nasvědčuje jestvovanou tunajšieho sídliska, prípadne aj cestovanie obchodníkov krajinskou cestou údolím Sekčova v prvej polovici 12. storočia. Pri Raslaviciach je siesto s názvom Hradisko. Názov svedčí, že tam bolo pred 11.storočím slovanské hradisko.

Najstaršia správa o Raslaviciach je v donančnej listine kráľoviča Štefana z roku 1261 na majetok neďalekých Janoviec, ktorý susedil s chotárom Slovenských či Maďarských Raslavíc. Originál listiny z roku 1261 neexistuje, ale obsah listiny sa zachoval v kráľovských konfirmáciach – potvrdeniach z roku 1271-1273. Existuje len originál konfirmácie z roku 1273 v Krajinskom archíve v Budapešti. Pôvodná raslavická občina ?slovenská dedina ? , ktorej chotár siahal až k Topli, sa pred 13. storočím prirodzeným vzrastom obyvateľstva rozpadla na Vyšné a Nižné Raslavice a ďalšie dediny písomne doložené v roku 1161, keď boli ešte kráľovským majetkom. Starobylost obidvoch sídlisk Nižných a Vyšných Raslavíc dokumentuje aj románsky kostolík Narodenia Panny Márie. V roku 1261 sa Raslavice(Villa Raslo- dedina Radslava- Raslavice( spominajú ako hraničný chotársky bod Janoviec, potom v roku 1270 ako chotársky bod Tročian, v roku 1276 ako majetok Juraja a Fabra, a od roku 1276 už ako majetok Tiba a jeho potomkov- šľachticov z Raslavíc.
Kedy boli Raslavice založené to nikto – ani žiaden historik – nevie, je predpoklad, že mohli existovať už v 5.storočí, takže už majú viac ako 1000 rokov. Z prvých písomných správ sa nedá zistiť, či ide o Vyšné ?Slovenské ? alebo Nižné (Uhorsko-Maďarské ? Raslavice. Historici však predpokladajú starší – slovanský pôvod Slovenských Raslavíc. Založenie Uhorských Raslavíc datujú do druhej polovice 11.storočia, prípadne do začiatku 12. storočia. 
Na slovanský a maďarský pôvod týchto dvoch častí možno usudzovať aj z patrocínia miestných kostolov. Duchovným patrónom pre Slovenské Raslavice je svätý Mikuláš-písomne doložený už v roku 1345. Patrocínium sv.Mikuláša sa udržalo až do súčasnosti.

Pre Uhorské Raslavice duchovným patrónom bola sv.Alžbeta. V listine z roku 1345 sa už spomínajú dve časti obce slovenská a maďarská.Obe časti obce tvoria jednu farnosť. Obe dediny sa pod úplnými a správnymi názvami spominajú až od roku 1345. V písomnostiach z 13. storočia vyskytujú sa Raslavice pod názvom Razlo, Razlauch, Razlofolde, Razlofalua, ktoré sú maďarizovanými úpravami pôvodného slovenského názvu Raslavice koreniaceho v slovanskom mene Radslav. Slovenské a Maďarské Raslavice boli vo vlastníctve uhorských kráľov asi do polovice 13. storočia. Neskôr patrili tým istým šľachtiským vlastníkom. Kráľ Ladislav IV. V roku 1277 dal Ottovi Biebersteinu Raslavice a iné dediny v severnom Šariši, ktoré Ottovi údajne daroval už Štefan V. Otto sa však vlastníctva Raslavíc neujal v roku 1279 vyhlásil, že raslavické majetky dostal on a jeho brat Tiburcius od kráľa Ladislava IV. V 14.storočí raslavické panstvo patrilo potomkom šľachtica Tiba. Slovenské Raslavice patrili zemanom z Raslavíc aj v 15.-16. storočí.

Maďarské Raslavice ležali východne od Sekčova oproti Slovenským Raslaviciam. Maďarské obyvateľstvo, ktoré vybudovalo novú dedinu v susedstve Raslavíc, sa tu usadilo nepochybne v období vojenského dobytia Šariša arpádovskou mocou a trvalého začlenenia do uhorského štátu v II. polovici 11. prípadne 12. storočia. Pozoruhodné je, že maďarská dedina nedostala nový názov, ale názov blízkej staršej slovenskej dediny, čo dokazuje starší pôvod a jestvovanie Slovenských Raslavíc. V polovici 13. storočia z iniciatívi uhorského kráľa tu postavili románsky kostol, ktorý po prestavbách stojí doteraz. Zasvetenie kostola svätej Alžbete ?svätici maďarského arpádovského pôvodu, ? prezrádza iniciatívu kráľa, ale môže bať aj reminiscenciou na maďarský pôvod dediny. Vývin vlastníckej príslušnosti Maďarských Raslavíc bol od polovice 13. storočia taký istý ako Slovenských Raslavíc. Pravda, pri deľbe raslavického panstva v roku 1345 pripadli zemanovi Mikulášovi, synovi Bobula, po ktorom ich zdedil Mikulášov syn Tomáš. V 15.-16. storočí Maďarské Raslavice podobne ako Slovenské Raslavice patrili zemanovi z Raslavíc, ktorí mali kúriu v Maďarských Raslaviciach. Raslavickým zemanom v 14.-16. storočí patrili Slovenské Raslavice, Maďarské Raslavice s časti dedín Abrahamovce, Lopúchov a Geraltov.
Maďarskoraslavické sedliace domácnosti, okrem richtárovej, boli v roku 1427 zdanené od 15 port, takže Maďarské Raslavice boli stredne veľkou dedinou. Vroku 1600 malo sídlisko 11 obývaných poddanských domov, ale bol tu aj mlyn, kúria zemanov, kostol, fara, škola. Aj po schudobnení a úbytku sedliackych domácností zostali Maďarské Raslavice koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou , hoci menšou ako Slovenské Raslavice. Mali väčšinou poddanské obyvateľstvo.