Dolný kaštieľ

Väčšina obyvateľstva sa živila poľnohospodárstvom, z ktorých len asi jedna tretina gazdovala na svojom. Ostatní pracovali na pánskych veľkostatkoch ako sluhovia – komenciaši. Otom, koľko majiteľov sa vystriedalo na veľkostatkoch, nemáme podrobnejšie záznamy. Nevieme ani kedy boli majetky rozdelené na tri časti. Prvá časť bola rezpredaná občanom okolo roku 1900. Do tohto veľkostatku patril horný kaštieľ ( v súčasnosti kláštor sv. Jozefa). Ďalší majetok vlastnila rodina Bertotiho a tretiu najväčšiu časť vlastnila z pokolenia na pokolenie rodina Hedryho. Na veľkostatku bol v klasicistickom slohu postavený v polovici 19. storočia terajší dolný kaštieľ. Zdedila ho Hedryho dcéra, ktorá sa vydala za veľkostatkára Hoľana. Ten sa po niekoľkých rokoch zastrelil z neznámej príčiny. Manželka ostala s dvoma synmi, veľkostatok viedla sama , avšak skúsenosti v tom nemala,preto predala svoj majetok. Posledným majiteľom kaštieľa bol Maďar Czehy so synom. Tí sa však neznášali, a pri nejakom nedorozumení sa otec zastrelil. Mladý Czehy dal za l. československej republiky kaštieľ a ostatné budovy opraviť. Ale vtedy sluhovia mali už väčšie práva a požiadavky, hospodáriť bolo ťažko, preto niečo z majetku bolo rozparcelované a zvyšok rozpredaný.

Dolný kaštieľ bol na začiatku 20.storočia v roku 1996 vyhlásený Ministerstvom kultúry SR za kultúrnu pamiatku.