Kostol sv. Mikuláša

Umiestený je v centre pôvodnej dediny, pri miestnom potoku, na svahu, ktorý sa zvažuje východným smerom. Datovanie výstavby podľa dostupných prameňov je možné určiť na obdobie rokov 1732 – 1869. V roku 1732 sa totiž spomína ešte drevený kostol a v roku 1869 je už na mape zobrazený objekt zhodný so súčasnou dispozíciou (oblý záver svätyne,
kvadratické jednolodie, bez veže). Kostol bol teda vybudovaný ako menšie obdĺžnikové jednolodie s oblo uzavretou svätyňou, bez veže. Loď zaklenuli dvomi poľami pruskej klenby, svätyňu konchou. Objekt prešiel jedinou výraznejšou prestavbou, keď bola k nemu v druhej polovici 20. storočia z južnej strany nevhodne pribudovaná rozmerná kvadratická sakristia, inak zostal zachovaný v rámci jeho pôvodnej dispozície. Architektonicky najviac členená je východná,
vstupná fasáda. Priečelie je ukončené vysokým trojuholníkovým štítom, vertikálne fasádu členia lizény a horizontálne sokel s kameninovým obkladom. Túto fasádu tvorí aj východný múr novodobej sakristie s pravouhlým vstupným otvorom, krytým krátkou pultovou strechou. Nad pravouhlým vstupom sa nachádza okenný otvor so záklenkom v tvare oblúka. Severná fasáda je bez otvorov, členená len lizénami a nízkym soklom. Pôvodne bez okien bola aj západná fasáda, no po vzniku sakristie tvorili os fasády jej dve malé pravouhlé okná. Južná fasáda má v súčasnosti dva okenné otvory – pôvodný, v lodi, ukončený oblúkom a nevhodný novodobý v sakristii širokého obdĺžnikového tvaru. Loď je krytá dvomi poľami pruskej klenby, dosadajúcej na bohato profilované hlavice pilierov. Presbytérium je ukončené konchou. Loď je so svätyňou prepojená polkruhovým víťazným oblúkom. V južnom múre je pravouhlý vstup do sakristie, krytej rovným stropom. Na západnej strane lode je drevená kruchtová empora podopretá dvomi valcovými stĺpmi s polygonálnymi hlavicami a s kovovým schodiskom zo severovýchodného rohu.
Celý pôvodný interiér je pokrytý ornamentálnou výmaľbou s barokovými motívmi, doplnenými novodobými figurálnymi maľbami. Stavba je krytá nízkou sedlovou strechou, prechádzajúcou nad svätyňou do polkužeľa. Novodobá sakristia má pultovú strechu. Na východnej strane je objekt ukončený malou vežou na štvorcovom základe, so štyrmi ozvučnicovými otvormi a s ihlanovou strechou s latinským krížom vo vrchole. Kostol predstavuje jeden z mála klasicistických vidieckych sakrálnych objektov s ešte starými barokovými prvkami. Fakt, že sa v 19. storočí chrámy v takom veľkom počte nestavali, zvyšuje jeho význam, ktorý tak nespočíva len v jeho architektonických hodnotách.