Synagóga

Židovskú náboženskú obec v Raslaviciach založili už dávno, pretože Židia tu mali nielen svoju modlitebňu – synagógu (Bužňu), ale aj ostatné židovské ustanovizne, z ktorých sa zachovala iba Synagóga, starý a nový židovský cintorín a niekoľko rodinných domov, ktoré v  súčasnosti obývajú niektorí občania obce a na miesta jedného z nich je v súčasnosti Pekáreň. Okolo roku 1848 žilo v Raslaviciach a v susedných obciach asi 270 Židov. Potrebovali teda modlitebňu, rabína, šochéra /režníka/, bitúnok, mikvu /kúpeľný dom/ a cintorín. Moderná synagóga so schodišťom vedúcim na galériu pre ženy, bola po staničnej budove najväčšou stavbou v obci. Hlavným vchodom na prízemie sa vchádzalo do malej siene, ktorá sa používala v zimných mesiacoch. Odtiaľ sa vstupovalo do10 x 8,5 m veľkej siene. Najväčšiu zásluhu na zveľaďovaní Synagógy mala rodina Atlasovcou. Rady hrobov na novom cintoríne tiahnu sa smerom od severu na juh. Hroby sú v radoch pre obe pohlavia miešané. Náhrobné kamene sú zhotovené zo sivého mramoru alebo z umelého kameňa, ich tvar je šablónovitý. Keď po roku 1867 Židia mali možnosť odsťahovať sa do Prešova alebo do Bardejova, ich význam v Raslaviciach značne poklesol. Prvá svetová vojna , rozpad Rakúsko – Uhorska a následný prechod moci do rúk novej garnitúry umožnil Židom získať a obsadiť obchodnú podnikateľskú sféru.
Mená najznámejších židovských obchodníkov v Slovenských Raslaviciach.
Neuman – vlastnil obchod s potravinami a miešaným tovarom, obchodoval tiež s drevom. Grúnwald – kupčil s poľnohospodárskymi strojmi/paráky, geple, mláťačky /atiež s drevom. Reichman/ka/ – predávala vajcia. Reichman – obchodoval s hovädzím mäsom. Liskind – vlastnil obchod s textilom a tiež klampiarstvom. Abrahám Atlas – bol veľkostatkárom, vlastnil tehelňu a obchodoval s benzínom a olejami. Izák Atlas so synom boli veľkostatkármi, vlastnili pozamky v Uhorských Raslaviciach v chotári Javník, obchodovali so stavebným materiálom a stavali školy. Klein – vlastnil obchod so zrnom. Kaufman – bol vlastníkom bitúnku a obchodoval s dobytkom. Gelb – bol krajčírom a tiež kontroloval košiare /ovce/. Grossman – vlastnil obchod s textilom, textilnú galantériu a sklenárstvo. Braun – vlastnil obchod so zmiešaným tovarom.
Mená najznámejších židovských obchodníkov v Uhorských Raslaviciach.
Friedman – bol vlastníkom sódovkárne, vyrábal sódu a malinovky. Vigler – bol vlastníkom krčmy. Steiner – vyrábal krytinu. Schonfeld – vlastnil pozemky. Pred 2.svetovou vojnou tu bolo 35 židovských rodín. Z ďalších židovských občanov v obci Raslavice sú známe priezviská: Schwab, Sobel, Haber, Horowitz, Goldberger, Špringer, Lowy, Liling, Sigely.
Medzi prvými vyhlásenými za mŕtvych v koncentračnom tábore Osvienčim bol Jakub Haber, 76 – ročný obchodník, Samuel Grossmann 44 – ročný obchodník , Helena Grosmanová rod. Haberová jeho manželka 46 – ročná a MUDr. Béla Atlas.
Okolo cesty smerom od Prešova na Bardejov stáli tri drevené vozárne – alaše spolu s hostincom. Známi bol Alaš u Abraháma. Funkcia alašov bola podobná ako funkcia dnešných motorestov. Pred vybudovaním prešovsko – bardejovskej železnice viedla cez obec Raslavice veľká furmanská premávka smerom do Poľska. Furmani a pocestní sa mohli v hostinci občerstviť a prenocovať. Ich vozy s tovarom a koňmi boli starostlivo odstavené v alaši – vo vozárni. Jedna krčma a alaš boli ešte okolo roku 1900 zbúrané a ostali dve krčmy a dva alaše, ktoré vlastnili dvaja bratia Atlasovci. Nižnú vlastnil Izák, vyšnú Abrahám. Krčmárenie bolo vtedy výnosné. Vyšný krčmár Abrahám mal v obcui už spomínanú tehelňu. Pred I. svetovou vojnou prichodili každú jar tehly robiť a páliť tehliari z Talianska. Nižný krčmár Izák manipuloval so štátnymi a župnými cestami. Cesty široko ďaleko boli v jeho rukách.
Rabínom Raslavickej židovskej obce v roku 1940 bol Eliáš Katz a po ňom Jicchak Essle, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Osvienčim. 
V koncentračnom tábore v Osvienčime rokoch 1942-1945 zahynulo z  obcí Raslavice, Tročany, Janovce a Abrahamovce 88 židovských občanov, v plynovej komore v ústrety smrti odchádzala aj celá rodina.